CONTROLLED EXISTENCE - TRIGGER TOUR 2014

Poriadne sme sa ešte nestihli spamӓtať z vymakaného tourka s Alea Iacta Est a už sa tu objavila nová ponuka na ďalší hlučný výlet a to zo strany nemeckých Trigger. Naša odpoveď znela: ,,Ja, natürlich´´ a tentokrát sme mali brázdiť po krajinách Nemecka, Belgicka a UK, tak ako si naši zahraniční kumpáni priali. K tripu poskytli ich vlastnú dodávku a tak sme naše návrhy na menšiu zmenu trasy ani neskúšali presadiť. Všetko išlo ako po masle a keď sa nám podarilo poriešiť všetky koncerty(veľké DÍKY patrí Ondrovi z Dead Heroes za pomoc s Londýnom a Bristolom), tri dni pred odchodom sme dostali od Nemčúrov pár požiadavkov, s ktorými sme neboli úplne stotožnení a keby bookovanie tourka netrvalo celý, dlhý pol rok, zvažovali by sme jeho zrušenie, pretože sklamaní sme boli teda dosť. Nebudeme ale rozpitvávať detaily, je to pasé a poďme k veci, čo sa za tých 9 dní udialo :)

meditačná krabica na štyroch kolesách,

11/4/2014 – CZ – PRAHA – BARYTON MUSIC CAFÉ – JACK / HUMAN CULL / OBLIVIONIZED / TRIGGER / CE

Klub máme našťastie len 3 minúty od môjho baráku. Všetky kapely sú tu presne na šiestu, len my prichádzame o pár minút neskôr. Ups. Lokálny zvukár má dnes o “niečo“ lepšiu náladu než zvyčajne a vyškerený ako malé decko nám ukazuje nové svetelné efekty. Keď ale začíname kecať do aparátu a zvučenia, vracia sa do klasického módu KOKOT(sorry, ale jemnejšie pomenovanie by neodpovedalo skutočnosti). Dnes tu máme tu sympatickú zmesku anglánov, maďarov a nemcov. Niečo po siedmej sa púšťame do nášho setu a podporiť nás prišli naši spolupracovníci z firmy v totál brutál zostavení, najstaršia kolegyňa vo veku 56 rokov - klobúk dole, Dančo! Fest sa im to páči, kamerujú a fotia ako o život, rozjeli tu docela dosť krutú párty(po tour sa dozvedám, že Daniela neprišla po víkende pár dní do práce). Po nás Trigger, ale vďaka povinnostiam sledujem len chvíľku, každopádne výdatne odohrané. Potom Oblivionized, naživo oproti nahrávkam celkom OK. Najviac to sype našim maďarským bratom Jack(ovcom) so svojím parádnym grindpunkom. Ľudia sa začínajú konečne baviť, začína malé inferno v podzemí tohto podniku. Kolegynky okukávajú potetovaného bubeníka a hádžu do seba jednu vodku za druhou. Nakoniec grindcorové trio Human Cull, riadna šupa, pre mňa jedna z naj posledne objavených kapiel. Po koncerte idú Trigger domov s tým, že sa zajtra stretneme v Glauchau. No problem! Odchádzajú a zabúdajú Teppich na ulici pred barom. Všetci ostatní ideme ku mne domov, kde nás čaká môj pšík “bojového plemena“ :D, jeho rodičia u sesedov. Spoza dverí trošku vrčí, potom skáče ku kapelám a rozčuľuje sa, nemá rád, keď prídem v noci s kapelami, resp. cudzími ľuďmi domov. Niektorí majú strach v očiach a nasrané v gatiach, ale našťastie to trvá ako vždy tak max. minútu a už všetkým olizuje uši, necháva sa škrabkať a maznať. Jack berú Triggerovský Teppich, rozkladajú ho miesto karimatiek na zem a začínajú popíjať, pohulovať, zvyšok sa ukladá spať. Kecáme v kuchyni, maďari mi ponúkajú súdové víno v 2litrovej petke, ktorá vyzerá ako mega obr balenie oleju. Elegantne odmietam a pomaličky sa rozutekáme každý do svojho pelechu, je docela dosť hodín. Jeden z účastníkov sa rozhodne spať na našej spoločnej susedskej chodbičke mezi botami a fľaškami od pív, vraj v noci často fajčí a nechce rušiť ostatných. To isto! Len čo zažmúri oči, začne tak nenormálne chrápať, že aj vďaka totálnej únave nemožem zaspať vedľa v kuchyni. Trýzni ma tak pár minút a keď do toho začína ,,nôtiť´´ aj Zubár, idem si po najdôležitejšiu vec tourné – špunty do uší a zaspávam.

DAYS OF DESOLATION a CONTROLLED EXISTENCE

12/4/2014 – DE – BERLÍN – KOPI KOMA F – AVVIKA / CÁCORY / TRIGGER / CE

Po párhodinovom spánku cítim ľahkú kocovinu aj keď som poriadne nič nevypila. Klasika. Horšie je na tom señor Zubár, ktorému je pekne zle. Pripravíme raňajky a jemne naznačíme, že musia všetci vypadnúť max. o 11:00, keďže na tour odchádzame aj my a nemáme ešte nič pripravené. Po jedle spoločné foto a kapely sa rozpŕchnu každá svojou cestou. Jack sa ale onedlho vracia kvôli zabudnutému spacáku, ktorý im hádžem z okna 4. patra. Dopadlo to bez úmrtia, takže cajk. Zbalíme haraburdy a za hoďku nás čaká Gifo so svojou Feličitou. Nakladáme veci, sme plní a ťažkí, k tomu máme ešte 2 veľké krabice dosiek od Dead Heroes, ktoré máme dopraviť do UK + ten skurvený Teppich, ktorý mám celú cestu do Nemecka vedľa hlavy. Prichádzame na miesto, po telefonáte nás Kevin zavedie do skúšobne, kde pripravujeme všetky veci. Keď zbadajú nemeckí abstinenti tri fľašky červeného vína a dve fľašky whisky, zhrozene na nás pozerajú a začínajú obavy - vraj veľa :D Vyrážame na cestu, následne zaspávame a budíme sa tesne pred Berlínom. Keď dorazíme na Kopi, už je tma a na mieste stretávame Avviku a Cácory. Vedľa našej dodávky parkuje auto Ládik z Prahy, v ktorom spí už niekoľko hodín neľudsky poskladaný a rozbitý Viktor s frajerkou. Sme vedeli, že budú vo forme! Všetci sú tak v prdeli po včerajšom koncerte Gomory, že ani nevylezú z auta :D Hlási sa hlad a večera má byť onedlho hotová. Presúvame sa do kuchyne, kde zažívame šok. K jedlu dostávame vynikajúcu omáčku so sójovými plátkami, k tomu pečené zemiaky v šupke s červenou, dusenou kapustou, fazuľové lusky, šalát, čerstvé bylinky a pečený chleba. 10 bodov z 10. Mňam! Nažraní sa potácame po dvore, kde posedávajú pri ohníku miestni crusties. Začína hrať Avvika, klasický set, pohodička. Potom Trigger, totál nájeb, no brutal nafajčené, odchádzam von. Stretávam kolumbijského kámoša Edgara, ktorý na Kopi býva pár rokov. Kecáme až do nášho setu, ktorý rýchlo odsypeme. Potom sa snažím stráviť nejaký čas pri distre, ktoré je kvôli dementnému umiestneniu pri vstupe a schodoch totál neprístupné. Predám pár vecí, ale neznášam mačkanice a tak serem nato a idem pozrieť Cácory. Trio dievčať parádne hrajúcich na gitaru, xylofon s výborne zvládnutým spevom a duchaplnými textami. Avšak asi vzhľadom k tomu, že holky spievajú česky, dve tretiny ľudí v miestnosti kecá, chlastá a Cácorám nevenuje veľkú pozornosť, čo je škoda. Stojí to zato!

Prvá lesbická scéna, zachytená v štúdiách Disney!

 Pak sa pomaly priestor vyprázdňuje, začíname nosiť veci, balíme distro, nakladáme sa. Ideme spať na iný squat menom Rigaer, ktorý je kúsok od Kopi a hemží sa to tu ľuďmi. S mojím marcom polom(rozumej kufrík na koliečka) sa cítim trošku prijebano, ale aj Méďa ho toto tourné má, takže nie som sama :D Je to totiž veľmi praktické, všetko pekne prehľadne naskladané. Minule som sharovala veľký vak so Zubárom a bolo to na vraždu, minul mi všetky čisté uteráky, pak musel kupovať v Belehrade nové, ale tie boli snáď z papieru :D Dodnes do nich utieram psovi špinavé labky. Ideme tristotisíc schodmi a chodbami, po minúte neviem, kde som a aká je cesta spӓť, ale je to tu čisté a príjemné. Dostaneme jednu izbu s patrom na spanie. Som mega unavená, ale ešte s chalanmi trochu kecáme. Vyťahujú ťapku nejakého chlastu, zato nemčúri Game boy, sluchátka a notebook. Sme asi divní, čo?

Controlled meditation

13/4/2014 – DE – HALLE – REIL 78 – TRIGGER / CE

Ráno Méďa buntoší. Keď sa všetci zobudia, následuje rad za radom sprcha, potom luxus raňajky. Médveďlába ponúka vegan bábovkou a labužnícky ju zapíjame čajom. Jeden kúsok nechávame Robertovi, ktorý spal v noci v dodávke. Vyšišmeme sa zo squatu, polovička z nás sa cestou samozrejme stratí. Zobudíme Roberta, koláčik mu ale vykúzli úsmev na tvári. Balíme sa a začína klasika typu, ja nemám toto, ja som stratil hento, až na rozdiel, že s tým tentokrát nezačínam ja(asi to bude tým marcom polom), ale Zubár. Nakoniec sa vše nájde–môžeme odísť. Chalani si ucucnú z Jamesona, vyzerá to na dobrý začiatok dňa:) Sme v centre Berlína a flákame sa kade tade po historických pamiatkách, obchádzame múzeá, cez Brandenburgskej bránu prechádzame do parku, kde Méďa balí svoje vysnívané brko. Trigger sú asi trošku zhrození, ale chlapci to rýchlo sfajčia a ideme do Múzea venovanému zavraždeným Židom počas II. svetovej vojny. Obrovský komplex 2711 panelov kvázi pomníkov, pod ktorým sa v jednej časti nachádza vchod do múzea. V tom sa nám stráca Méďa s Gifom a keď ich konečne nájdeme, strácame Roberta. Nakoniec po osobnej prehliadke vecí vchádzame dnu. Páči sa mi spracovanie jednotlivých častí múzea, v jednej miestnosti je spracovaná história vojny, v druhej fotografie, v ďalšej časti rôzne profily židovských rodín, či obrovské repliky pohľadníc a listov z tohto obdobia. Následne sa vydáme smerom k dodávke a putujeme do vraj naj berlínskej vegan burgrárne. A áno, je to tak a je to paráda! Menší priestor s názvom Yoyo je plný alternatívnych ľudí, zvӓčša punks. Dávame burgre, hranolky, šaláty, pizze, všetko 100% rastlinného pôvodu a keďže sme tu 5 vegáni a 2 vegoši, sme v takom malom vegeraji, haha. Aj keď sa fastfood žrádlom moc nestravujem, v Prahe takýto priestor rozhodne chýba! Obsluha funguje tak, že si objednáte na svoje meno, ktoré potom z pultu vykrikujú, keď je jedlo hotové. Keďže je brut plno, čakáme docela dlho a Méďa reaguje a vstáva skoro na každé meno, ktoré vyhukujú v očakávaní, že je na rade :D Keď sa poriadne napráskame, ideme na blší trh.

TRIGGER a aladinov koberec

 Každý si odnáša to svoje. Niekto dosky, iný game boy+hry, niekto poldecák na pálené a ja starožitné hodiny, na ktoré sa potom v dodávke každých 5 minút ako jeblá pozerám aké sú krásne a či fungujú. Chalani cestou testujú nový poldecáčik, pak zaspíme a čo nevidieť sme na mieste. Reil 78 je opustená, osquatovaná vila typu Milada, ktorá má velikánskú záhradu a nádherné secesné zábradlie. Nadšenie z architektonického zážitku však prechádza, keď sa dozviem, že je to vraj bývalá psychiatrická liečebňa pre deti, hah. Dnes tu hráme len my a keďže času je dosť, ideme hneď na jedlo. Vyprážané tofu so zemiakovo-mrkvovou kašou + bylinkové pesto, PA-RÁ-DA. Gifo si naberá asi tonu brambor, pak to nevládze zožrať. Dávame skúšku, zvuk je naozaj parádny, chvíľku posedíme a zachvíľku sa do toho pustíme. Hrá sa mi dosť dobre a síce je nedeľa, nie je tam až tak prázdno ako som si myslela. Po nás ako inak Trigger, proste masaker zvuk a set, hlavne Robertov zabijácky vokál. Po koncerte popíjam s Robertom červené vínko, ktoré dosť dobre šlape. Ostatní(no teda len ostatní CE členovia) dorazia Jamesona a následne nato mi ide týpeček ukázať spanie hore na patre. Keď vidím tú telocvičňu pre tie psychicky narušené deťúrence, čo tu pred pár rokmi žili, nie je mi veru do smiechu. K tomu v jednom pokoji nesvieti svetlo a tak sa rozhodnem spať dole na stage(i), ale keďže tam Kevin pozerá Akty X, nad čím sa mi pozastavuje rozum, idem radšej s chalanmi hore. Bez problémov však zaspávam...

štyri kone vrané, na bráne zabetónované

14/4/2014 – DE – HANOVER – STURMGLOCKE – TRIGGER / CE

Niekto behá po izbe, kde spíme, no nie sú to bývalí psycho návštevníci tejto obrovskej vily, ale ich súčasní obyvatelia, ktorí našu priechodnú miestnosť používajú ako vchod ktoviekam. Méďa je ešte nachcaný, z fleku vyťahuje zo svojho superkufríku plno knižiek k samovýuke anglického jazyka, dokonca aj gramatické okienko a cvičebnicu. Čo ti jebe, smiechy hneď z rána. Som zvedavá koľkokrát sa do toho za celé tour pozrie. Potom prejdeme na tému najhoršie seriály z detstva. Prvé a druhé miesto vyhráva Domček v prérii a Doktorka Quinová, ktorú vraj ešte dodnes sleduje Jára zo Slavery. Zbalíme sa a ideme do obchodu kúpiť jedlo. V Reil 78 okupujeme veľkú kuchyňu a vyťahujeme všetky zásoby jedla, čo máme. Mega vegan honosná snídaně typu avokádo, nutela, pomazánky, džemy, maslá, mlieka, džúsy, čaje, kafé, halda zeleniny, ovocia a Kevin dokonca vyťahuje vegan vianočku a aj keď je od Vianoc prešlá, zožerieme ju. Pri nosení vecí do dodávky sa pri silnom vetre zabuchne okno zo schodišťa vily a obrovský kus skla padne priamo na vchodové schodíky. Tvl, keby tam v tom okamihu niekto z nás stál, je po ňom. Odchádzame smer Hannover. Keď dorazíme na miesto, prší, sem tam padajú krupy a je odporná zima. Fuj. Vo vnútri to vyzerá riadne sympaticky ako aj týpci, ktorí gig organizujú. Ideme sa najesť do centra menom Korn, ktoré je jedným z najstaarších alternatívnych priestorov v Nemecku. Vymakané miesto na všetky možné aktivity a my sa usádzame do velikánskej miestnosti, resp. jedálne. Pri bare už stojí pár ľudí, zachvíľku sa to tu začne brutálne zaplňovať a rada na žrádlo je nenormálne dlhá. Funguje to tak, že 2-3x do týždňa určitá skupinka ľudí navarí nízkonákladové jedlo a ostatní sa môžu za veľmi priaznivú cenu výdatne najesť. Chlapča organizátor čaká v rade(našťastie hneď na začiatku) a ideme mu pak pomôcť odnášať taniere. Mega porcia cestovín s luxusnou omáčkou, zeleninou a sójovými kockami, trošku pikant a k tomu kopa šalátu(áno, musím furt opisovať žrádlo, lebo pak to bude už len čistá bieda :D). Opӓť luxus a ja si v duchu hovorím, áno, teraz je tá chvíľa, keď dostávam odmenu zato, že vždy vyvárame kapelám ako o život. Presúvame sa spӓť do klubu, varia nám čajík, chalani si balia brko, pijú pivká - chill. Ako prvé dnes hrá nemecké osadenstvo našej posádky. Zase skvelé, hutné, Roberto je kráľ. Nám sa hrá tiež celkom fajne, príjemná pondelková atmoška. Po odohraní a napakovaní vecí do dodávky otváram fľašku červeného, pridáva sa ku mne Roberto. Keď ma zbadá jeden miestny, prinesie poháriky na stopke aby sme nemuseli piť z fľaše a tak nalejem zdvorilo aj jemu a začneme sa družiť s jeho partičkou. Fajný večer a ako tak kukám na ubúdajúci objem fľaše, na poslednú chvíľku skáčem do dodávky ešte po jednu sedmičku. Zvyšok Trigger(u) nie je moc nadšený, keď vidia ich speváka s pohárikom v ruke a v zaláskovaných pózách s naším Méďom. My sa však dobre bavíme. Keď bar zatvoria, musíme sa presunúť hore na izby. Kevin spí v dodávke, Enrico je s nami v cimre, ale pri notebooku neprehovorí ani slovo. Rozoberáme všetko možné, sme trochu hluční, furt si hovoríme psssst, ale každú ďalšiu minútu húkame jak idioti. Nakoniec všetci opilí odpadávame do postelí.

Gýč kvitne v každom ročnom období -))

15/4/2014 – BE – DIEST – JEUGDHUIS TIJL – DAYS OF DESOLATION/THE LEAGUE OF MENTALMEN/ TRIGGER / CE

Po prebudení luxusorná, čistá sprcha, potom ešte luxusornejšia snídaně. Pomazánky rôzneho druhu, vyhráva žampiňónová. Prichádza dosť ľudí zo včera, kecáme, vymieňame si dosky a kazety, púšťame si nahrávku z koncertu, ktorá bola natočená na starý magneťák a ty kks zvuk aký parádny. Je tam fenka chicita, ktorá Roberta skoro uhryzne do nosa. Keď je čas, po rozlúčení vyrážame. Dosť príjemné miesto, akcia a aj ľudia, odporúčam. V dodávke spánok, na miesto činu prichádzame celkom skoro, takže je všade prázdno. Klub je tesne vedľa kostola a tak predpokladáme, že to bude jedno z tých mládežníckych centier, ktoré podporuje miestna cirkev, takže kútik katedrály chalani hneď z príchodu ochcávajú. V meste navštevujeme bioshop, nakupujeme potrebné v markete. Po návrate sú už na mieste bratia Owen a Jasper z Days of Desolation, s ktorými sa veľmi rada po takmer ročnej virtuálnej komunikácii ohľadom našeho spoločného splitu osobne stretávam. Moc milí týpci!!! Klasické prípravy na hranie+distro, cestoviny a dozvedáme sa, že pristor nemá nič spoločné s kostolom. Hrať sa bude v malej pivničke. Pomaly sa zliezajú ľudia, prichádzajú The League of Mentalmen, kde máme spoločného známeho Phila, ktorého vidíme po pár rokoch. Má ,,nečakane´´ kocovinu, ktorú hneď z príchodu vyrovnáva pivom. Všetky potrebné veci má v igelitke namiesto baťohu :D Originálne! Hrajú ako prví a v minipivničke si k ich setu púšťajú paru a je to tam celé vyčmudené, ale zato svižný a krátky set. Days of desolation v zostave troch bratov bez basy predvádzajú tiež dobrý výkon, len na mňa trošilinku dlhééé. Ľudia sa parádne bavia, docela mela. Nefunguje jeden spevový box a tak sa ,,teším´´, že sa mi bude parádne vrieskať. Méďa je však náš dvorný technik, elektrikár, zvukár a špecialista na všetko, čo sa aparátu týka a bedničku mi pred hraním opraví. Ďakujem! :* Odsypeme to a konečne sa trošku zahrejem, lebo je desná kosa. Po nás deštruktori Trigger! Po koncerte nám daruje Jasper rôzne plagáty s jeho tvorbou(Infested Art). Chcem si dať vínko, avšak na bare nemajú otvárač a tak začína súťaž, kto ho otvorí. Méďa vezme príborový nožík a miesto toho aby korok zatlačil do fľaše, tak z každej strany odlúpne trochu zo skla. Neosvedčil sa a tak Owen začne predvádzať metódu otvárania s topánkou. Vyzuje si botu, strčí do nej fľašu a búcha tým o stenu, ale jemu sa tiež nezadarí. Po šaškovaní prichádza mladá dáma a ponúkne mi vreckový nožík s otváračom, hehe. Problem solved. S červeným mi ako vždy pomáha Roberto a nalievam za pohárik aj Jasperovi, s kľudom a fajn pokecom zapíjame našu nevydanú dosku. Najviac ma však zaskočí otázka:,,You are a teacher, right?´´ Haha, tie moje brýle. Vraj nejaký týpek to tu o mne rozhlasoval. Spíme na gaučoch priamo v chladnej miestnosti, kde je bar. Nasúkam sa do teplého oblečenia a spacáku, celú noc moja chrbtica trpí, pretože na rozdrbkanom gauči sa fakt nedá spať.

Pomník mužovi, ktorý sa snažil dobehnúť vlastné šťiny

16/4/2014 – BE – ANTVERPY – JC DEN EGLANTIER BERCHEM – G. I. JOKE/PARALYZED SOCIETY/ TRIGGER / CE

Som rada, že je konečne ráno, prehadzovanie zo strany na stranu ma fakt už nebaví. Méďa má vtipné, ožralé hlášky a hneď z fleku ide grcať, vraj mu bolo zle celú noc. Zubo nie je na tom o nič lepšie. Snídame na záhrade pod kostolom, ochvíľku rozlúčka. Jasper mi daruje časák s jeho kresbami a ide sa do Antverp. V dodávke checkujeme Jasperovu zručnosť a niektoré kúsky sú fakt vynikajúce. Méďa mi príde furt nasračky, pretože sa na každú druhú kresbu pýta:,,Myslíš, že todle taky dělal on?´´. My sa na jeho debilných otázkach dosť bavíme a odpovedáme typu:,,Nie, zrovna na titulnú stránku jeho časopisu dali kresbu niekoho iného´´:D Onedlho sme v Antverpách, parkujeme dodávku na okraji mesta, unavený Kevin ostáva v dodávke, my odchádzame do centra. Cestou oddychujeme v parku, neskôr dorazíme do historického centra. Kostoly, katedrály, námestia, fontány, zámočky, prístav, stará architektúra, proste všetko možné, čo mám rada a je tu naozaj čo pozerať. Dávame falafel a pokračujeme. Vidím zmrzlináreň a nedá mi to. Idem skúsiť, či nemajú náhodou vegan zmrzku a bingo! Vanilková, mmm a všetci si dávame, aj keď cena je vražednááá, dokonca aj Enrico, ktorého začína trápiť choroba. Cestou spӓť k autu sme brutálne vyčerpaní, turistikovali sme približne 5 hodín. Nasadáme a valíme priamo na koncík. Dorazíme súčasne s Paralyzed society, na ktorých som sa z celého tour tešila najviac. Ideme do parku, gangstersky vyzerajúci týpci z PS budia v okoloidúcich rešpekt a keď sa chceme spýtať na cestu, ľudia sa nám vyhýbajú a nenechajú nás ani položiť otázku :D Nič to, nájdeme to sami a chalani sa dobre vypečú, balia snáď štyri brká za sebou. Kecáme a keď začína byť chladno a aj dosť hodín, ideme spӓť, predsa len koncík musí skončiť o 22:00. Na mieste je už prekvapivo triezvy Nils so svojou bandou a o pár ľudí naviac. 

G.I. JOKE

Po jedle, nosení a prípravách to odštartujú G. I. JOKE, pak PS, na ktorých sa riadne teším. Absolútna pecka, masaker, zverina, všetko dokopy. Bubeník a bicie number one. Z nahrávky je to fajn, ale naživo je to kurva brutál! Dúfam, že sa raz dožijeme toho plánovaného splitka! Trigger a bodka za týmto hlučným večierkom je v podaní CxEx. Dobrá atmoška, spoločnosť a myslím, že celkovo vydarená akcia. Po koncerte sa vyškerení vykecávame a bol by to dokonalý tour day keby PS nemuseli ísť naspӓť do NL a my spať, pretože nás čaká skorý ranný trajekt do UK. Na záver spoločná fotka, brko a rozchádzame sa. Chrápať nakoniec budeme u nejkého týpka, ktorý býva bližšie k trajetku než organizátor Brame, ale ktovie, čo považovať za lepšiu možnosť. Keď vojdeme do domu, dostaneme poriadnu facku od mačacieho smradu. Enrico sa vo dverách zvrtne so slovami, že spí v dodávke s ospravedlnením, že má alergiu na mačky, ale samozrejme kecá. V dodávke je aj Kevin, takže si to odnesie kto? No predsa Tsczechische smutzig! To je naša prezývka, ktorá nám prischla už dávno od Méďu a je to náš malý slogan nie len tohto tour. V živote som nežažila takýto mačačí puch a dá sa tam len zťažka vydržať. Vonku je však zima, dodávka je plná, takže nám nič iné neostáva len sa usadiť v mačkomhouse. Je mi na grc, ostatným tiež, chcanky a sračky musia byť všade. Týpek sa tvári akože nič, proste mega pohoda, príjemná rodinná atmoška. Potom následuje sprcha. Netečie teplá voda, takže najprv asi 10 minút stojím len tak vo vani a púšťam si vodu maximálne na nárty, pretože viac mi pud sebezáchovy nedovolí. Potom sa odhodlám a hodím si ľadovú spŕšku, je to kurva príjemné! Znechutená si idem ľahnúť do postele, ktorú mi chlapík pripravil, prekvapivo nesmrdí od mačiek. V druhej miestnosti týpek schováva tie mačkomy a my vidíme len ich obrysy v tieni, kde vyzerajú strašne veľké. Robíme si z toho prdel. Kočky si ale stráži a ani za boha ich neukáže, ktovie čo to je za príšerky... Sladké sny.

moment keď zistíte, že suknu ste zabudli doma

17/4/2014 – UK – LONDON – THE UNICORN – THE ATROCITY EXHIBIT, FLOWERS OF FLESH, SOMME, TRIGGER / CE

O 3 hoďky zvoní budík, vyrážame na trajekt a kráľ mačiek zas do roboty. Méďa rozpráva svoju nočnú moru, ktorá sa netýka mačkomov, ale maličkých strašidelných dverí v kúpelni, ktoré vedú do tmavého sklepa. Ten blázon ich otvoril a keď videl čiernú dieru vedúcu do ,,podzemia´´, fantázia mu dobre zapracovala. Pravdu povediac, ja by som sa v tomto dome nečudovala už ničomu. Sme radi, že ideme het. Na trajekte sme za necelé 2 hoďky. Zubár tvrdí, že mu prišlo z mačkomhousu tak zle, že bude grcať. V skutočnosti má kocovinu a snaží sa to zahrať na toxickú reakciu. Rozospatých nás vyženú z dodávky a vyzerá to na kontrolu celej dodávky. Vyzeráme nedôverčivo, colníčka ma za niečo buzeruje a až keď sme všetci vonku tak nakoniec komplet kontrolu zavrhnú, takže pohoda. Pri okienkach kontrolujú pasy, či občianske. Všetci v pohode, len mňa si tam zas nejaký týpek necháva a kuká striedavo na mňa a doklady. Dá mi pár dementných otázok a nakoniec ma púšťa. Na trajekte honosné raňajky, pospávame, sledujeme more a okolie, príjemná a kľudná plavba. Vylodíme sa a vyrážame do Londýna. Kevin sa pri šoférofaní párkrát pomýli(čo sa u tejto osoby snáď nikdy ani nemôže stať), ostatní nemčúri na neho hlasne zakričia:,,Faaalsch, Keeevin“. Nám sa to samozrejme ihneď zapáči a používame to pri každom prešlape, či v akejkoľvek situácii, kde sa to aspoň trošku hodí. Mierime k našemu známemu Fabymu, u ktorého dnes spíme. Prekvapivo bezproblémové stretnutie a vyrážeme do obchoďáku kúpiť si zásoby jedla a pitia, pak k nemu domov, inak veľmi pekné pohostinie a milé prostredie. Ďakujeme! Neskôr vyrážame okukať Camden town, kde sa to hemží samými punks a miliónmi obchodíkov, či hospodami. Tak tu sme správne :) Po falafly následuje cesta metrom, moja nočná mora, v tomto prípade úplne. Tube - minimetro napráskané ľuďmi a zlým vduchom a ja len predychávam aby som túto cestu prežila. Už ani neviem, kde všade sme boli, každopádne končíme opӓť v Camden towne na pivku, Trigger však odchádzajú niekde samostatne. Vraj stretneme sa na mieste, kde dnes hráme – Unicorn. Máme to kúsok a tak tam prichádzame pešo, Nemci však v hospode nie sú. Uvíta nás Jill, Trigger sa pak dostavia, začína sa hrať a zoskupí sa tu pár známych. Gifov kámoš tuším tiež Miro je pekne nasračky. Prvá kapela je tak trošku emo, druhá je punkofka a ľudia docela šalejú. 3. kapela celkom slušný metalgrind. Naši známi sú pekne našrot a počas nášho setu sa dobre bavia, ale aj napriek tomu sa mi hrá mrchavo. Po nás Trigger! Pak predávam nejaké veci z distra a onedlho nato balíme, club sa zatvára o 11pm. Po rozlúčke vyrážame k Fabymu, ktorý je na hovná. Zaspí Kevinovi na pleci a je to docela komédia. Na dome sa ešte chvíľku popíja, pohuluje, potom všetci odkvecneme. Fajn večer, len Enrico nasraný lamentuje, že všetci chrápu a ide do dodávky.

Kontrolovaný spánok, je vždy ten najlepší!

18/4/2014 – UK – BRISTOL – THE RED LION – FETUS CHRIST, MEATPACKER, SOMNUS, BEGGAR, TRIGGER / CE

Ránko, vstávaj domu pánko. A ako aj vstal tak rovno aj s krásnou kocovinou. Faby si nič nepamӓtá a aby zažehnal opicu, dáva si vychladenú plzeň, ktorú vzápӓtí Kevin rozlieva. Fucking beer! nadáva Kevin pivu, že môže zato, že ho rozlial. Potom vyrážame do centra Londýna. Dobíjame si cestovné Oyster karty, vbehneme do metra a stráááca sa náááám kto – Enrico. Keď sa pochvíľke nedostaví, ide ho hľadať Roberto, ale medzitým sa Enrico vracia. Nemajú telefóny, takže to znamená, že teraz tam bude pravdepodobne niekde stratený zas Roberto, keďže Enrica už hore isto nenájde. Po Roberta ide zase Kevin s Gifom a začína to byť pekne komické, tipujem, že sa takto vystriedame všetci kým sa totál medzi sebou vzájomne nestratíme. Nakoniec však cajk. Vystupujeme blízko Greenwich parku, kde ideme checknúť poludník. Je z tade pekný výhľad, fotíme sa ako praví turisti, pak zliezame dole na parádny vegan obed aka alatutidelapičóre. Reštika na indický štýl a po zaplatení istej taxy si môžeš do misky nabrať koľko len chceš, tak nám to samozrejme vypadáva z misiek, keďže sme nenažrané svinky. Pak sa vrátime domov, balíme a fičíme do Bristolu. Onedlho sme na mieste činu a krčmička je zatiaľ prázdna, najviac nás znepokojuje plagát s dnešným dátumom, kde sú úplne iné bandy a na vonkajšej ceduli je veľkými napísane – HIP HOP tonight. Hah, no však zvládneme aj zarepovať. Keď sa však po nesmelom opýtaní dozvedáme, že to je nápis zo včerajšieho dňa a plagát je na inú akciu v meste, ukľudníme sa , dáme si pivo a hráme pingpong. Všetci rozprávajú tým dementým britským prízvukom a nerozumieme ani hovno, dokonca ani ja. Zachvíľku je tu organizátorka Angie plus ostatné kapely. 

London calling

Rozpráva sa s nami taktiež bezcitne, takže sa jak idioti furt pýtame, pardon? sorry? once again? Keď už si pripadáme ako totáni čuráci, robíme si srandu, že budeme odpovedať proste len brbotaním a ničím konkrétnym nech pochopia ako sa cítime. Nakoniec teda zistíme, že Angie síce navarila, ale nemá príbor a taniere, takže sa vyše hodiny dívame na plný hrniec a slintáme. Spomeniem si na môjho psa Calvina ako mu vždy tečie 15 cm slina, keď čaká na jedlo a teraz vyzeráme identicky. Pak sa naseriem a z dodávky vylovím misku a lyžicu. Naberiem si, ale keďže už máme asi 4x po sebe cestoviny, ktoré nie sú zrovna kulinárskym zážitkom a sú trošku prihorené, jebem nato a dám si radšej chleba s pomazánkou. Prichádza Ondro z Dead Heroes, taktiež známy Pablo, ktorý u nás nedávno prespal v Prahe, zliezajú sa ľudia, pomaly začína hrať prvá kapela. Takí typickí UK študentíci, avšak moc príjemní, hrajú „hipstermetal“ hah. Mám bordel v názvoch a bandách, avšak na 100% viem, že z dnešného line up(u) ma zaujala akurát smečka Fetus Christ, ktorá hrala svižný a energický dajme tomu grindviolence. Zvyšok á la metal a grind, ale nie zrovna mojej šálky kávy, takže behám, popíjam, kecám a hlavne distrujem, pretože veci máme hneď vedľa zvukára, ktorý je proste dvojička Billyho Idola, yeaaah :D Stretávame tu Jaceka so svojou partou, taktiež nejakú holčinu zo SK, či chalanov z Human Cull, ktorým sme robili gig v Prahe pár dní dozadu. Hráme dnes poslední, tak už len čakám kým sa k tomu uchýli. Trigger brut ako vždy, my klasika, oba koncerty nahrávame na Enricov diktafónik. Presun k Angie na barák, kde je teda masakrálny bordel. Pri vyťahovaní vecí z auta sa nám zdrbkajú cestoviny na zem, ou shit. Angie a jej kámoška popíjajú v kuchyni s ostatnými, ja si ľahnem, nejako dnešnému dňu okrem pár fajn momentov neviem prísť na chuť.

To hovno na mojich botách má meno Stonehange

19/4/2014 – UK – BRIGHTON – COWLEY CLUB – FEROXITY, AXIS OF ARSEHOLES, TRIGGER / CE

Ráno klasická plnka v kuchyni aj v kúpeľni a kým sa dostanem na rad, je už pokročilá hodina. Zrovna, keď vleziem do sprchy, Angie potrebuje na hajzel a nonstop mi vyklopkáva na dvere. Keď poviem, že si umývam aj moje vlasiská, šomre a odchádza z domu, nikto nevie kam. Raňajkujeme, balíme, ideme het, nevieme ako poriešiť dom, keďže v ňom nik nie je, ale tesne pred naším odchodom pricháza Angie už s lepšou naládou, lúčime sa, Ondra berieme na stanicu. Ďakovačka, pakovačka a cestovačka do Brightonu, kde nás čaká posledný koncert. Cestou dávame Stonehange, ale len tak z diaľky. Na mieste zbierame aspoň kamene z tejto cca 2-3 km vzdialenosti, že jako suvenír zo Stonehange :D Fúka tu, balíme to. Keď dorazíme do Brightonu, nedarí sa nám nájsť klub. Nakoniec ho nachádzame a po úspešnom parkovaní ideme do centra, hlavne k moru, ktoré je pre mňa parádnym záverom. Milujem len tak sedieť na pláži a tupo čumieť na vlny. Paráda! Pak ide naša CZ SK posádka na burger, Nemci ne-e, málo lovov vraj zarábajú :D V centre majú skoro všade verziu vege burgru a tak zapadáme do burgráne u Martina, ktorý je zhodou okolostí Slovák a tak klábosíme o všetkom možnom, príjemný typ. Zdravíme :D Žrádlo sa nám vyplatilo, lebo po príchode do clubu nemám moc chuť ani na jedno z troch variánt. Všetky vypadajú rovnako, proste nejaká hnedá omáčka s kúskami kadejakých zbytkov, z toho jedno je zhorené a dvíha sa mi z toho žalúdok. 

Kariérny postup kapiel má jasný smer!

Nič v zlom, snažili sa, ale nebolo to moc dobré a posledný deň tour som mala už dosť. Avšak prostredie parádne, organizátor Toast taktiež, príjemný club vedený alternatívnym štýlom a hemží sa to tu aktivizmom. Vedľa distier staršia pani propaguje materiály proti kožušinovým farmám, pokusom na zvieratách a podobne, koncert je zároveň benefičný. Dáme sa do reči, je prekvapená, že sme skoro všetci dlhoroční vegáni. Na mieste je docela dosť veselých Poliakov, myslím, že grind zrovna nepočúvajú, haha, ale celú dobu mi skláňajú rôzne poklony k vokálu. Stretávame Zaca z Oblivionized, inak nikto známy. Koncert odštartuje totál punkofka v podaní starších pánov, ale totál super banda, len už neviem ktorá z vyššie spomenutých to je a niečo sa mi marí, že jedna aj odpadla. Potom Trigger, výkon gut, ožrani sa im tam motkajú a hádžu o zem, hlavne Poliaci, miestami peklo. Pak my a celkom najs hranie na záver. Sety ukončené, okamžité pakovanie vecí, rozlúčenie sa s Toastom, kt. nám dáva slušný cesťák aj napriek tomu, že to bol zároveň benefit, posledný tetris a odchod. Budím sa tuším až pred trajektom, kt. je tentokrát nie tak pohodlný. Trasie sa a môj žalúdok s ním, docela mám problém... Uf! Celkovo aj s trajektom nás čaká cca 18 hodín cesty a už teraz mám z tohto a návratu do reality dobrú depku. Snažím sa čo najviac spať. V dodávke Kevin rieši vyúčtovanie, Enricovi veľká poklona za tak dlhé šoférovanie a zanedlho sme v Glauchau. Pakujeme si z dodávky svoje veci a sú tu prvé stráty a nálezy. Stratili sme moju obriu kempovú karimatku, ktorá stála majland, špeciálne zakúpená na tourné, haha aby ma neboleli moje problematické kĺby. No nič, už je fuč, hlavne, že som na nej spala len raz, ale jej návrat vyriešime neskôr. Auf Wiedersehen a fičíme na Gifovej feličite o sto šesť, našťastie už bez tepichu a k večeru sme v Práglu, ó majn got! :) Na druhý deň voľno, takže obavy z návratu do reálneho sveta skúsim nechať na zajtra.