IDIOTS PARADE Eurotour 2011

Keď nám v Eindhovene Nicolas (Bones Brigade rec.) a Luc (Doomstar agency, F.U.B.A.R.) navrhli turné po západnej európe, boli sme šťastní ako blchy. Vážnosť situácie sme si začali uvedomovať, až keď na jar došiel mail od Nicolasa, že teda ak by sme chceli, môžeme robiť spoločnosť bande amerických grinderov Total Fucking Destruction na ich európskom turné, plánované k ich novému CD/LP. Nehať si ujsť takúto príležitosť by bolo šialené a tak bola naša odpoveď jednoznačná. Termín padol na začiatok júna a dohodnutých bolo 10 koncertov za 9 dní v 6-tich krajinách. To, čo sa počas týchto dní odohralo sa vám budem snažiť v krátkosti priblížiť v nasledujúcich riadkoch....

7. - 8.6.2011 Zvolen – Hesdin (Fr)

Všetky prípravy prebehli bez problémov, dovolenka v robote vybavená, spacáky, jedlo a alkohol pobalené, ešte rozlúčka s rodinami a môže sa vyraziť. Na skúšobni nakladáme gitary, veci na bicie a distro, čím plníme Maťove BMW kombi na maximum. Okolo obeda opúšťame rodné mesto a pred sebou máme približne 1500km s konečnou stanicou vo Francúzskom mestečku Hesdin. Tu sa máme stretnúť s Nicolasom, vodičom a tourmanažerom v jednej osobe. Cesta ubieha pokojne a ešte viac si ju spríjemňujeme dúškami karpatskej horkej. Noc trávime na klasickom nemeckom odpočívadle a keďže vonku celkom leje, tak sa krčíme v aute. Každú chvíľu sa niekto mrví, krúti a hromží. Ráno sa budíme stŕpnutý a otlačený, ale na nálade nám to neuberá. S Filipom ideme omrknúť ako to tu funguje so sociálnymi zariadeniami a najprv sme v šoku keď platíme za kabínku 70 centov no v zápetí nás chytí záchvat smiechu, keď vidíme ako sa po stlačení tlačítka na záchode začne krútiť celá doska dookola so zvukom pripomínajúci hukot ponorného mixéru. Normálne máme z toho trochu obavy, ale všetko nakoniec prebieha v pohode a my sa spokojní, so smiechom na tvárach vraciame k autu. Do Hesdinu prichádzame okolo tretej poobede. Adresu Nicolasovho príbytku nachádzame celkom rýchlo no vyzerá to že neni doma. Píšeme sms, že sme teda tu a o chvíľu sa pred nami objavuje veľký biely 9 miestny, takmer čisto nový Mercedes, ktorý bude našim domovom na najbližších 10 dní. Vítame sa s Nicom, vybaľujeme veci z nášho auta, ktoré zostáva počas turné na dvore domu Nicolasovej matky v neďalekej dedinke. Návrh vidieť atlantik, vzdialený len necelú polhodinu autom je nesmierne lákavý a tak je rozhodnuté, ide sa na pláž!!!! Vidieť atlantický oceán je pre nás naozaj skvelý zážitok a všetci si to užívame aj keď počasie kúpaniu nepraje. Je síce jún a slnko prijemne hreje, fúka celkom silný vietor a voda ma teplotu asi tak 10 stupňov. Chvíľu sledujeme pár šialených kitesurferov, čo je surfovanie s pomocou špeciálneho padáku, ktorí si to rozdávajú s vlnami a niektorí sú fakt dobrí. Prejdeme sa po horúcom piesku a vraciame sa späť k Nicolasovi domov. Ten nám pripravuje skvelú večeru a všetci sa pri jednom veľkom stole cítime ako grindová rodina:). Po večeri sa presúvame do obývačky, oddychujeme, lámanou angličtinou sa bavíme o muzike, živote vo francúzsku, ako sa dá vyžiť vydávaním extrémnej muziky a prečuchávame skvostnú hudobnú zbierku nášho hostiteľa. Popíjame, pohulujeme a kecáme do neskorých večerných hodín aj napriek tomu, že nám bolo prízvukované, že ráno sa bude vstávať skoro...nuž ale čo......sme na turne nie?

Rich v Bruselskom rádiu presviedča neveriacich, že grindcore je viac ako náboženstvo!

9.6.2011 Brusel (Bel) Garcia Lorca – Utrecht (Hol) dB´s,

Total Fucking Destruction, Idiots Parade

Budím ma hlasné „good morning!!!“. Vonku je ešte šero a hodiny ukazujú niečo po piatej. Sledujem Filipa ako sa s pokrčenou tvarou snaží dávať dokopy priebeh včerajšieho večera a nejde mu do hlavy prečo sa budí v úplne inom tričku ako mal večer na sebe. Peťa má tiež nevyspatý pohľad, jedine Maťo ktorý to zalomil ako prvý má úsmev na tvári. Dávame kávu, rýchle raňajky a nakladáme všetky naše veci, basovú bedňu ťažkú ako krava, plus Nicolasove distro a vyrážame smer Brusel. O dvanástej máme na letisku vyzdvihnúť američanov a ja stále nechápem prečo sme vyrazili tak skoro, no keď sa dostávame pred Bruselom do pekelnej zápchy, je mi všetko jasné. Kolóny áut sú nekonečné a naša priemerná rýchlosť rapídne klesá. No aj napriek tomu to stíhame a pred dvanástou sme na mieste. Nico ide do haly a o chvíľu sa vracia, že musíme ešte počkať kvôli nejakým problémom s batožinou. Nakoniec je všetko ok a trojica Rich, Dan a Ryan prichádza na parkovisko. Rýchlo sa zvítame, pomáhame naložiť kufriská a odchádzame smer Brusel centrum. Dnes nás čakajú hneď dva koncerty. Jeden už o pár hodín tu v Bruseli a druhý v holandskom Utrechte. No ešte pred tým máme dohodnuté interview v miestnom rádiu v metalovej relácii Mental. Prechádzame rušnými ulicami hlavného mesta európskej únie a vyzerá to tu ako v mravenisku. Všade je neskutočný pohyb, autá, cyklisti a plno ľudí. Odstavujeme dodávku a po pár minútach chôdze sme pred rádiom FM Brusel. Snažíme sa nadviazať nejakú debatu s chlapčiskami z TFD a tak sa pýtame hneď na rovinu: „Do you like beer?“ Všetci traja s úsmevom na tvári odpovedajú jednohlasne „Yeees“, a nám je hneď jasné, že si budeme rozumieť hehe. Ponúkame ich teda klasickým jeden a pol litrovým Corgoňom. Asi tak po pol hodine prichádza bradatý chlapík že v rádiu je všetko pripravené. Vchádzame do budovy, privolávame výťah, nastupujeme, volíme stanicu, zatvárajú sa dvere, výťah zahrkoce, kabína sa zatrasie  zostáva stáť. Najprv to berieme ako srandu, no s pribúdajúcimi minútami sa to začína meniť na celkom nepríjemný pocit. Začína tu byť celkom dusno a hlas ktorý spoza dverí oznamuje, že musíme počkať na údržbára ktorý je akurát na obede nám na optimizme nepridáva. Stále sa snažíme stláčať všetky možné tlačítka, otvárať dvere na silu ale nič nepomáha. Jediný kto sa na tom celom dobre baví je Rich, ktorý vykrikuje aby nám sem poslali aspoň nejaké pivá :). Nakoniec sa po chvíli dvere otvárajú a my sa ospravedlňujeme nasratému údržbárovi s argumentom, že predsa na výťahu je napísane max. 8 persons a my že sme ôsmi. Celé si to zlizne chudák Dan s tým že on je vlastne za dvoch:). Volíme teda schody a na výťah sa nikto z nás už ani nepozrie. Pred štúdiom dostávame plechovky piva a volíme Maťa ako nášho hovorcu, keďže angličtinu ovláda najlepšie z nás. Ako prvý však ide pred mikrofón Rich, nasadí si slúchatká, vytiahne pripravený vytlačený text a číta z neho neskutočne hlasným prejavom. Každú druhú vetu končí heslom „Peace is a victory!!!“. Všetci sa rehoceme a krútime hlavami. Po ňom Maťo v rýchlosti povie pár slov o nás a padáme von presunúť sa na miesto prvého koncertu. Klub Garcia Lorca sa nachádza v moslimskej štvrti. Prichádzame trochu v predstihu, klub je ešte zavretý a len s problémami nachádzame miesto na parkovanie. Máme asi hodinu čas a tak si chceme ísť sadnúť niekam na pivo no všade naokolo sú len arabské čajovne a kebab žrárne a všade kam nazrieme po nás pozerajú ako po neandertálcoch. Hlavne Petra je stredobodom pozornosti, keďže všetky ženy sú tu zahalené od hlavy po päty. Prejdeme pár ulíc a vraciame sa radšej späť. Medzitým je už v klube otvorené, Nicolas preparkuje dodávku pred vchod a vykladáme veci do miestnosti s nízkym pódiom. Keďže je asi pol tretej poobede tak nejakú veľkú návštevnosť nečakáme. Urobíme si zvukovku, po klube sa motá asi tak 10 ľudí a tak teda začíname. Odohráme trochu sterilný set bez energie a dohovárame si navzájom, že večer v Utrechte to musí byť oveľa lepšie. TFD požívajú na celom tour naše veci na hranie okrem nástrojov, takže úpravy na pódiu sú minimálne a po chvíli zahajujú aj oni svoj prvý set 9 dňového tour. Tých pár nadšencov, ktorý sem dnes poobede zavítali sa celkom baví a užívajú si chaotický rachot. Všimli sme si hneď vlasatého metalistu vikingského výzoru, ktorý so sebou hádzal po celej sále a porozlieval po zemi všetko čo mu stálo v ceste. Strašne sa podobal na našeho kamoša Alexa, ktorý nám organizoval koncerty v Dánsku spoločne s Abortion, takže hned dostáva aj patričnú prezývku. S týmto chlapčiskom sme v rámci tour ešte na pár akciách stretli. TFD dávajú jednu skladbu za druhou a odsýpa im to celkom slušne. Svoje besnenie ukončujú prekrikovaním sa jeden cez druhého veto „I want to be alone“. Rýchlo balíme veci, natlačíme sa bagetami s tuniakovou pomazánkou a odchádzame smer Holandsko. Na túto krajinu sa teší hlavne americká časť posádky ako veľký fanúšikovia a milovníci zelenej rastliny spôsobujúcej euforické účinky ktorá sa tu dá kúpiť legálne. Pred klubom nás už vyzerá a netrpezlivo očakáva Luc s priateľkou a my sa tešíme na stretnutie s našimi dvomi krajanmi Rózom a jeho družkou Darinkou. Stretávame tu aj ďalšie známe tváre, s ktorými sme sa videli na minuloročnom Bloodshed festivale v Eindhovene a celkovo návštevnosť je na štvrtok pomerne slušná. dB´s je veľmi zaujímavým miestom. Je to veľký komplex nejakých bývalých skladov v ktorom okrem miestnosti na hranie a baru je asi 15 skúšobní vybavených aparátom, ktoré si môžu kapely prenajímať. Na Slovensku jednoznačne nemožná vec. Vďaka tomuto je tu zvýšený pohyb muzikantov rôznych štýlov, takže sa tu striedajú starí rockeri, s pravými vlasatými metalistami, mladými štýlovými punk rockermi a trendovými pop muzikantmi. Dnešný koncert mali s nami odohrať holandský death metalisti Engorge, ktorý nakoniec neprišli a tak sa ako prvý derieme na pódium my s našim 25 minútovým bordelom. Na plagátoch sme uvádzaní ako kapela zo Slovinska hehe. Hrá sa nám celkom fajn a je to určite lepšie ako pred pár hodinami v Bruseli. Zbytočne sa nezdržujeme a dávame jeden song za druhým. Na konci ešte rýchlo jeden prídavok a uvoľňujeme miesto kolegom z TFD, ktorí sa naplno venovali konzumácii marihuany. My takisto dostávame pocítiť že táto rastlina je tu medzi miestnymi veľmi populárna a jej vôňa sa tu šíri z každej strany. Rich a spol. to rozbiehajú na plné gule. Klasická minimalistická zostava jeho bicej súpravy, ktorú tvoria kopák, ritmičák, hatjka plus tri činely a jeho šialená hra plná zmien a neočakávateľných zvratov robia túto kapelu odlišnou a výnimočnou, a pre veľa ľudí aj dosť ťažko stráviteľnou. Veľmi osobitým je aj Richov vokál, ktorý dopĺňajú gitarista Dan a basák Ryan. Ten je mimochodom v kapele len pár mesiacov. Rózo s Darinkou sa zatiaľ stíhajú pekne namazať a komunikácia s nimi je naozaj zábavná:). Po asi trištvrte hodine po búrlivom potlesku TFD dávajú prídavok a je koniec. V miestnosti ostalo ticho a nás čaká znovu klasické naťahovanie s aparátom a distrom a následný tetris, ako sme nazvali ukladanie do dodávky. Chvíľu ešte čakáme na Richa, ktorý robí nejaký rozhovor, lúčime sa s Lucom a jeho priateľkou a vydávame sa do nočných uličiek Utrechtu hľadať dom, v ktorom dnes spíme. Prichádzame do tichej obytnej zóny s klasickými tehlovými domčekmi typickými pre túto krajinu. Zastavujeme na konci ulice a vchádzame do jedného z nich. My spíme v malej izbe na poschodí, vo vedľajšej Nicolas a TFD majú spanie v podkroví. Je niečo po druhej hodine ráno. Bol to poriadne dlhý ale veľmi príjemný deň.

IDIOTS PARADE v plnej paráde!

10.6.2011 Lille (Fr), La Rumeur

Total Fucking Destruction, Idiots Parade, Silvester Staline (Fr), The Atrocity Exhibit (Uk)

Nicolas nás budí okolo desiatej s tým že dole už pani domáca pripravila raňajky. Stôl je naozaj plný všetkého možného. Syr, saláma, slanina, rôzne pomazánky, káva, čaj, na výber každému po chuti. Najedení ešte niekoľkokrát poďakujeme za naozaj skvelú pohostinnosť a odchádzame smer Francúzsko. Máme celkom dosť času a tak zastavujeme v malom meste pred hranicami, rozlúčiť sa s holandskom návštevou coffeeshopu:) Tu trávime príjemnú hodinku a na našich tvárach sa objavujú spokojné úsmevy. Cesta do Lille nie je ničím výnimočná a ubieha celkom rýchlo, čomu z časti pomohol marihuanový opar v našich hlavách. Pred La Rumeur prichádzame načas. Dnešný koncert je pod hlavičkou Kaotoxin a hrajú tu s nami grindery The Atrocity Exhibit z anglicka a francúzi Silvester Staline, na ktorých sme sa zvlášť tešili. Hrá sa v malej miestnosti pod barom, ktorý je v štýle anglického pubu. Veci nosíme dolu úzkymi, strmými schodmi. Postupne prichádzajú kapely, organizátor ktorý je takmer slepý a pohybuje sa po klube s bielou paličkou a objavuje sa tu aj náš známy „Alex“ zo včerajšieho koncertu. Ten je samozrejme tak ako včera v celkom veselej nálade a pije jedno pivo za druhým, aj napriek tomu že je tu autom. Dostávame zapekané vegánske cestoviny a lístky na pivo čo ešte viac zlepšuje už tak dobru náladu:). Zo spodu sa začína ozývať celkom dobrý hukot. To sa už na nízkom pódiu pripravuje na svoj set štvorica sympatických angličanov. Ich surový grind na dve gitary a dva spevy, ktoré si podelili drednatý gitarista a bicmen (rešpekt), znel veľmi sviežo a energicky. Rýchle klepačky striedali pomalé valivé pasáže a celé to malo skvelý spád. Po necelej polhodinke ich striedajú nami očakávaní Silvestrovci. Nie vždy však veci, na ktoré sa dopredu tešíme splnia naše očakávania a tak to bolo aj v tomto prípade. Ich set bol od začiatku, trochu rozhádzaný a aj keď sa spevák Julian snažil ako chcel tá vražedná sila čo ide z ich nahrávok tu dnes akosi chýbala. Veľkú zásluhu na tom mal alkoholom podgurážený bicman, ktorý v rýchlych pasážach vôbec nestíhal a lietal mimo rytmus. No aj napriek tomu dávajú celý set s úsmevom na tvári a užívajú si ho, no a my samozrejme s nimi až do konca. Po nich nastupujeme my a darí sa nám zahrať celkom slušný gig. Sme spokojní, malo to šťavu, zvuk bol tiež fajn a aj ľudia sa bavili. Ešte prídavok na koniec a spotení uvoľňujeme miesto hviezdam večera. Dnešný koncert TFD nesledujeme, sedíme hore pri distre s Nicolasom, Julianom a chalanmi z TAE a zisťujeme že o necelé dva mesiace sa s nimi zas uvidíme na Play Fast or Dont feste. Polepenou angličtinou kecáme o muzike, vymeníme par veci a postupne likvidujeme zásoby slivovice. Na chvíľku sa pristaví aj celkom pekne naliaty bicman Silvester Staline, ktorého tiež ponúkame slovenským alkoholom a on samozrejme neodmieta, ale pod podmienkou že my si dáme z jeho Jacka Danielsa. Toto by odmietol len idiot a tak teda meníme hehe. Dnes spíme u Nicolasa čo je približne hodina a pol cesty, no aj napriek tomu sa v klube ešte celkom hodnú chvíľu zdržujeme. Cestou ešte začínajú trochu haprovať brzdy, čo sa Nicolas rozhodne riešiť ráno návštevou servisu. To odďaľuje náš odchod do Paríža a tým pádom sa skracuje aj čas, ktorý by sme chceli stráviť prehliadkou mesta a vidieť aspom slávnu Eifelovku. Únava je však silnejšia a budím sa až pred Nicovým domom. My obsadzujeme izbu jeho dcéry a američania sa rozkladajú v obývačke. Chvíľu ešte rozoberáme zážitky a dojmy z ďalšieho skvelého dňa a postupne jeden po druhom odpadávame.

Dejchánek v Parížskom parku. TDF acoustic session!

11.6.2011 Paríš (Fr), La Miroiterie

Total Fucking Destruction, Idiots Parade, Good Morning Bleeding City (Fr)

Budíme sa okolo jedenástej. Nicolas je s dodávkou v servise a tak teda čakáme. Čas si krátime písaním pozdravných e-mailov domov, Peťa pridáva nejaké fotky na facebook a šikovne sa jej darí niekoľko dobrých záberov z foťáku vymazať. Bavíme sa na videách z youtube, Ryan nám púšťa nejaké jeho obľúbené a potom zas nejaké my jemu. Čas však neúprosne beží a nám je čoraz viac jasné, že nejaká exkurzia sa dnes konať asi nebude. Nicolas prichádza okolo druhej poobede. Rýchle naloženie a odchádzame. Cesta po diaľnici, inak drahej jak sviňa, ubieha rýchlo a v Paríži sme za necelé dve hodiny. V diaľke sa objavuje najznámejší monument mesta neresti, no máme dnes pred koncertom dohodnutý ešte nejaký piknik, takže čas nazvyš neni. Kocháme sa teda aspoň pohľadom z auta a sledujeme nekonečný ruch okolo nás. Zastavujeme v úzkej uličke, prejdeme popri kanály a sme v Parc De La Villette. Veľká trávnatá plocha, rozdelená kanálom na dve polovice, na jednej z nich obrovská sklenená kopula, všade po trávniku na dekách oddychujúci študenti, páriky, rodinky, proste miesto pre relax a pohodu ako stvorené. Prichádzame ku skupinke onášivkovaných crusterov, ktorý nás už netrpezlivo očakávajú. To čo sa tu za pár minút udeje, mierne naruší pokoj tohto tichého miesta. Total Fucking Destruction unplugged. Nikdy v živote som nevidel a nepočul grind core na španielkach a tak kukám a s úsmevom krútim hlavou, čoho všetkého je schopná táto partia uletených američanov. Rich vyťahuje niekoľko stranový playlist TFD a parkom sa začínajú ozývať výkriky ako Nihilism, Emptiness, Nothingness, Nonsense, alebo Bio satanic terroristic attack. Trochu máme obavy ako na toto psychopatické divadlo budú reagovať ľudia, ktorý si sem prišli v kľude oddýchnuť, a až na jedného zvedavého päťdesiatnika, ktorý všetko sleduje so zatajeným dychom a výrazom snažiacim sa pochopiť o čo tejto trojici a hlavne ich frontmanovi ide, je všetko bez akýchkoľvek reakcií. Presúvame sa na miesto dnešného koncertu, squat La Miroiterie, ktorý je momentálne jediným alternatívnym miestom v Paríži a je to klasické posprejované miesto na rušnej ulici, ktoré si nemôžete nevšimnúť. Cez bránu z ulice sa uličkou vyzdobenou plyšovými hračkami vo vtáčej klietke a podobnými „umeleckými“ výtvormi vchádza na úzky dvor s barom, vedľa ktorého je miestnosť s vysokým pódiom. Jedinou slabou stránkou tohto miesta sú sociálne zariadenia, ak sa tak dá vôbec nazvať diera v podlahe ktorá vyzerá skôr ako sprchovací kút. Keď si predstavím ako sa asi vykonáva veľká potreba, prejde ma chuť ešte na niekoľko dní haha. Máme trochu času a tak ideme aj s Ryanom doplniť zásoby alkoholu. Cestou si dávame kebab a kocháme sa obrovskou katedrálou. Na squate panuje pohodová atmosféra, všetci vysedávajú na gaučoch a foteloch, dostávame nejaké pivá a nealko a na večeru sa grilujú všelijaké vega pochutiny. Ako si tak vysedávame začujeme zrazu pár číro slovenských výrazov. Zbystríme sluch a priblížime sa k trom chalanom, ktorý debatujú o tom ako je život na slovensku na piču a že to čo majú teraz tu by nikdy u nás nemali. Keď sa im prihovoríme sú úplne hotový a prekvapený čo tu robíme. Hneď sa dávame do reči a keď zisťujú že tu dnes večer hráme tak v momente menia plán na večer s tým, že zostávajú podporiť svojich krajanov. Začína sa to tu poriadne plniť ľuďmi a na pódiu sa pripravuje miestna emo core partia Good Morning Bleeding City. Ich set je sprevádzaný hneď od začiatku poriadnym kotlom vpredu. Lietajú ruky, nohy, skoky z pódia a vrie to tu ako pod kotlom. Tento štýl hudby my však veľa nehovorí a tak po pár skladbách opúšťam miestnosť. Miestni hrdinovia končia svoju šou a uvoľňujú miesto idiotom. Vzduch je totálne vydýchaný a vetranie len cez dvere absolútne nepomáha. Potím sa už pri stavaní bicích a to ešte viac keď zisťujem, že na stojanoch na činely chýbajú vrchné zaisťovacie matice takzvané motýliky. Prichádza bicmen z predošlej bandy, že čo je teda za problém s jeho zostavou a keď mu vysvetľujem čo chýba, prekvapene na mňa pozerá s vysvetlením že on to nepoužíva a či to až tak vážne potrebujem. Len som si povzdychol a s Richom to nakoniec riešime páskou. Krátka zvukovka, predstavenie, odklepávam prvý song a pod pódiom sa v momente strháva neskutočné peklo. Ľudia zveria ako zmyslov zbavení, skáču a strkajú sa a vytvárajú nám silnú atmosféru, ktorá nás tlačí vpred. Teplota vo vnútri stúpa a vzduch sa stáva nedýchateľný. Z posledných síl dávame prídavok na záver čím končíme náš najlepší set celého tour. Vyčerpaný a premočený si balím veci a uvoľňujem miesto Richovi a jeho bande. Vonku nás už očakávajú naši slovenskí kamoši, ktorí sú síce z našeho hukotu trochu mimo a neviem či všetci vydržali dnu až do konca hehe. Dávame pivá, keciame s nimi o živote v Paríži, a dozvedáme sa skutočne zaujímavé historky a osudy niektorých z nich. Set TFD sledujem len z časti, pretože dnu je to stále horšie a horšie, vzduch je skoro nedýchateľný a teplota rapídne stúpa. Energia pod pódiom je však stále poriadne silná, a trojica grinderov odpaľuje do publika jednu nálož za druhou a pekne si to vychutnáva. Po koncerte si aj oni pochvaľujú že sa im hralo skvele a že to bol pre nich jeden z naj koncertov. Paríž teda jednoznačne vedie. Združujeme sa tu ešte asi tak dve hodiny, až kým organizátori nezavelia koniec, čo je čas na tetris, ktorý je dnes sťažený parkovaním v kopci a tak musíme veci v aute pridržiavať aby nepovypadávali. Pri pohýnaní sa aj tak zozadu ozýva buchot a lomos vecí no máme tak dobrú náladu z dobrého koncertu že to nikoho netrápi. Prichádzame do lacnej ubytovne niekde na okraji Paríža, kde máme rezervované tri izby. Na izbe hneď otvárame fľašku hruškovice a Nicolasa učíme nejaké slovenské výrazy. Už pred tým pochytil nejaké slová, keď nás počúval pri rozprávaní a najviac sa mu zapáčilo slovo „špina“, ktorým počas celého tour oslovoval Petru:). Na izbe zisťujeme, že je možnosť pripojenia na wifi. Neváhame a hneď dávame youtube pri ktorom popíjame až do skorých ranných hodín.

TFD ukazujú krásy grindcoru.

12.6.2011 Delémont (Ch), SAS

Total Fucking Destruction, Idiots Parade, Mumakil (Ch), Holy Grind Big Band (Fr)

Ráno vstávame so slivovicou v hlavách a na našich tvárach je vidno včerajšie ponocovanie, no čaká nás zhruba 500 kilometrový prejazd do Švajčiarska a tak na nejaké vylihovanie neni čas. Cesta ubieha celkom rýchlo a už okolo štvrtej poobede sme v peknom malom alpskom mestečku Delémont o ktorom som doteraz vôbec nič nevedel. Zastavujeme pred veľkou kovanou bránou ktorá, vedie na upravené staroveké nádvorie. Neveriacky pozeráme dnu a až keď zbadáme vybehnúť vlasaté chlapčisko, ktoré nám hneď kýva a naviguje nás do vnútra tak vchádzame na dvor. Vítame sa s Akimom, dnešným organizátorom a stretávame sa tu aj našim veľkým fanúšikom, nemcom Andreasom, ktorí kvôli koncertom precestuje tisícky kilometrov vlakom a môžete ho bežne stretnúť na koncertoch v Čechách alebo na Slovensku. Oddychujeme na nádvorí medzi budovami, ktoré vyzerajú ako nejaké múzeum. Z boku jednej z nich sú veľké drevené vráta, ktoré vedú do klubu SAS priamo do miestnosti s pódiom asi tak pre stovku tiel s profi ozvučením. Nad ňou je bar a miestnosť pre kapely s plným stolom rôznych druhov syrov, salám, pomazánok, chypsi, keksy, čokolády a k tomu ešte torteliny s paradajkovou omáčkou. Obžerstvo ktoré sa len tak nevidí hehe. Pivá na bare sú pre kapely tiež zadarmo. Čapujú sa klasické tretinkové a tak sa točíme pri bare každú chvíľu a dávame jedno za druhým čím si z barmana robíme úhlavného nepriateľa. Medzitým prichádza 8 členná francúzska posádka, naložená až po samý strop, vyberajú sa komplet bicie, celý basový a gitarový aparát. Nechápeme prečo, keď dole na pódiu je všetko nachystané. Oni si to však pripravujú hore v malej miestnosti pred barom. Ešte viac nechápem, keď vidím ako sa stavajú ďalšie bicie a komplet celý basový a gitarový aparát hneď vedľa seba. Až neskôr sa dozvedám že Holy Grind Big Band je názov pre klasický „battle“ čiže súboj medzi dvomi francúzskymi fastcore grind kapelami, Whoresnation versus Xaros. Krátka zvukovka, najprv jedna kapela, po nej druhá a môže sa začať. Whoresnation ako prvý, odklepanie a spúšťa sa rýchly nemilosrdný fastcore náklep hneď od začiatku veľmi energický a poriadne nakopnutý. Nestihnem sa spamätať a už to dávajú ich protivníci Xaros, ktorý sa snažia nezaostávať a dávajú do ľudí svižný úderný grind core. Striedajú sa po jednom songu pekne bez prestávky. Je to šleha jak sviňa, má to grády a žiadne hluché miesto. Proste nonstop rachot, ktorý si kapely samy poriadne užívajú. Tá ktorá práve nehrá robí svojim kolegom posmešky a robia si navzájom zle. U mňa tento súboj vyhrávajú Whoresnation, ktorí mi zneli viac sviežo a energickejšie. Po tomto sa už celý koncert presúva dole, kde sa to pekne zapĺňa a všetci už očakávajú miestnych hrdinov Mumakil. Technický, rýchly death grind, ktorému velí minimálne 150 kilový, bradatý frontman. Kapela vydávajúca na relapse dáva jeden song za druhým s mohutnou podporou v hľadisku. Ja sledujem prevažne ich bubeníka, ktorého rýchla, technická hra je skvelou motiváciou. Zvuk je slušný aj keď možno až príliš hlučný. Mumakil sa tešia z podpory domáceho publika a na záver ešte pár minút pridávajú. My sa s prípravou veľmi nezdržujeme, prehodíme veci, krátka skúška a ideme na to. Hrá sa nám opäť skvele, ľudia pod pódiom šalejú a nonstop skáču z pódia čím vytvárajú skvelú atmosféru. Odohrávame si svoj zhruba 25 minútový bordel, končíme covermi V.O.K.K. a Sangre de Cristo a odchádzame z pódia. TFD vyťahujú svoje nekonečne dlhé playlisty, prípravu trochu naťahujú a nikam sa neponáhľajú. My zatiaľ trávime čas hore pri pive, prehodím pár slov s gitaristom Whoresnation, chválim ich skvelý nápad so spoločným koncertom so Xaros a mením s ním ich nový sedempalec. TFD to už naplno rozbalili a svojím psychopatickým grindom dostávajú všetkých do varu. Hluková stena je brutálne silná čo im jednoznačne pomáha. V jednom momente vyzvú Akima aby vyšiel na pódium a v hneď ako sa tam vyškriabe mu je oznámené že ďalšiu skladbu si odspieva s nimi. Prekvapený Akim poskakuje na pódiu a kričí do mikrofónu ako najviac sa mu len dá. Rich neúnavne odklepáva jeden song za druhým, vrieska do mikrofónu s mimikou nasratého psychopata ich klasický 40 minútový set predlžujú o ďalších 20 minút. Na konci klasické “I want to be alone“ prekrikovanie všetkých členov kedy Rich zoskakuje z pódia a kričí to niektorým fans priamo do tváre, a pokračuje s tým až kým nepríde hore k baru. Backstage je nekompromisne okupovaný veľkým Mumakil vodcom, ktorý sa dosť sťažuje na organizátora a jeho pohostinnosť, čo vôbec nechápem keďže stôl je stále plný žrádlom rôzneho druhu. To asi ešte nehral u nás hehe. Jeho správanie začína byť dosť nechutné, arogantné a hnusne nevďačné. Chvíľu debatujem s Akimom, od ktorého sa dozvedám, že toto je v SAS na dlhšiu dobu posledná akcia, pretože sa to má všetko prerábať. Držím im palce, aby všetko dobre dopadlo, lebo je to naozaj skvelý flek. Spať ideme všetky kapely plus ešte pár miestnych fans do atómového krytu pod futbalovým ihriskom. Dnu vchádzame cez dvoje pancierové dvere za ktorými sú katakomby chodieb a miestností bez okien, s poschodovými posteľami. Tieto priestory my trochu pripomínajú obdobie strávené na vojne...uuffff. Mumakil, so svojimi obdivovateľmi obsadzujú jednu miestnosť, v ktorej robia celkom slušný randál. My si ustieľame kúsok ďalej a ešte celkom dlho preberáme rôzne témy a sŕkame plechovkové dvanástky.

Dve známe postavy v šere Parížskeho Squattu

13.6.2011 Freiburg (Ger), KTS

Total Fucking Destruction, Idiots Parade, Life Ends (Ger)

Zobúdzame sa pred obedom do ticha, po švajčiarskych grinderoch zostal iba bordel. Prednú časť krytu využíva futbalový klub ako šatne a sprchy, čo hneď využívame na raňajšiu očistu. Do Freiburgu je to len nejakých 120 km takže sa nikam neponáhľame a vyberieme sa von na kávu a raňajky. Máme smolu, lebo dnes je nejaký sviatok a tak je všetko zavreté, dokonca aj pumpy. Vraciame sa späť a keďže máme krásnu trávnatú plochu na dosah ruky, vyberáme loptu púšťame sa do futbalovej exhibície. Priame kopy, centre, hlavičky, všetko ako z veľkej futbalovej knihy hehe. Všetci okrem Richa na ihrisku a Petra ako fotoreportér. Proste hviezdny grind team v plnej paráde:). Kondícia však vraví stop a tak posledný výkop a odchádzame smer Nemecko. Pár kilometrov za Delémontom nachádzame otvorenú pumpu, no nemáme švajčiarske franky a pani za pultom nám, aj keď dosť neochotne ale nakoniec predsa len dáva nejaké bagety, pivo a kávu za eurá. Na squate KTS sme už okolo tretej poobede. Cestou sme videli neďaleko obchodný dom a tak sa k nemu vyberieme v nádeji, že kúpime nejaký chlast za rozumnú cenu, no zas doplácame na sviatok ktorý je aj v Nemecku a vďaka ktorému je aj tu skoro všetko zavreté. Trochu paradox, keďže na Slovensku sa nakupuje hlavne cez sviatky. Ideme teda na blízku pumpu, kde kupujeme fľašu najlacnejšej pálenky a pre labužníkov Sangriu. Squat KTS je typickým punkovým miestom, stará, tehlová, neovakovaná, dvojposchodová budova, posprejovaná rôznymi heslami a grafitmi, vo vnútri bar, vedľa ktorého je nízke pódium, no dnes sa bude hrať pred ním, čo je skvelé. Na dvore pred squatom je niekoľko starých gaučov, ktoré hneď obsadzujeme a výkrúcame hrdlo fľaške. Prichádza Daniel, veľký sympatický chlapík, ktorý to dnes organizuje a okrem toho má na starosti spev v Life Ends. Oznamuje nám, že o chvíľu bude pripravené jedlo, vegánske fašírky so zemiakmi a nejakou paradajkovou zálievkou. Ja zeleninu veľmi neobľubujem a tak siaham po vlastných zásobách, no ostatní si to nesmierne pochvaľujú. Znovu sa stretávame s našim starým známym Andreasom a hneď z príchodu sa prekvapene pýta, čo za hnus to pijeme, že to tu pijú len penery hehe. Ako prvý to dnes rozbaľuje mladá kapela, ktorá nebola ani na plagáte a tak mi uniká jej názov. Štýlovo to bolo také lopato crustové nie ktovie čo, ale bolo z toho cítiť nadšenie a to sa cení. Po nich nastupuje Life Ends na čele s Danielom a to už znie o dosť lepšie. Crust grind, s uškriekaným spevom a disruptovskými gitarovými ťahmi, a viditeľnou, respektíve počuteľnou muzikantskou zručnosťou. Zbytočne to nenaťahujú a po zhruba dvadsiatich minútach uvoľňujú miesto pod pódiom pre idiotov. Hrať priamo medzi ľuďmi má svoje výhody. Miestnosť je celkom solídne zaplnená tak päťdesiatkou postáv a my do nich hustíme naše klasické minútové a kratšie výpaly. Hrá sa nám celkom fajn, aj keď miestami cítiť menšie zaváhania. Skladbu „Vojna v duši“ venujeme dnes Ryanovi ako veľkému fanúškovi Rockyho Balboa a na záver ako prídavok cover Sangre de Cristo. TFD ukončujú aj tento večer svojím chaotickým, zbesilím tri štvrte hodinovým grindom. Asi v polke setu sa Rich postaví spoza bicích a kričí na plné hrdlo, že chce pivo. Nikto nechápe o čo ide a tak prejde k baru, nechá si jedno načapovať, z chuti sa napije, usmeje a ide sa ďalej. Neskôr zas naženie pár ľudí spredu za jeho chrbát, aby tak boli ešte viac obklopení rozvášneným publikom. Ďalší skvelý koncert, na skvelom mieste so super ľuďmi. Párty pokračuje do neskorých ranných hodín.

Testovacie duo počas degustácie  vo Freidburgu

14.6.2011 Praha (Cz), Modrá Vopice

Total Fucking Destruction, Idiots Parade, Fear of Extintion (Cz)

Dnes nás čaká stovežatá Praha. Po spoločných bohatých raňajkách rýchlo balíme. Máme pred sebou 650 kilometrový prejazd skoro cez celé Nemecko a tak väčšinu dňa trávime v dodávke. Cestou nás jednom z odpočívadiel pri pumpe odchytáva policajná kontrola v nádeji, že nájdu niečo nelegálne a budú si tak môcť urobiť ďalší krížik v boji s kriminalitou a drogami, no obchádzajú naprázdno. Keď si obidvaja nasadia gumené rukavice, začneme mať trochu obavy kam až budú chcieť zájsť. Postupne nás prehľadávajú jedného po druhom a my im ochotne vyhovujeme a vyprázdňujeme vrecká. Všetko je ok, sme čistí, policajti sklamaní a tak môžeme bez problémov pokračovať v ceste. Do Prahy prichádzame okolo siedmej a Modrú Vopicu nachádzame bez problémov. Toto miesto už poznáme z minuloročnej Fekal party. Vítame sa s Čurbym a Ossiem, dnešným organizátorom. Prichádza aj partia našich dobrých známych zo Slovenska, ktorí tu v Prahe vytvorili menšiu komunitu. Väčšinou sú to ľudia z okolia Zvolena, Bystrice a Žiaru, no je tu s nimi napríklad aj Tudo a spol. z Komárna z kapely E330. Vďaka nim tu máme skvelú domácu atmosféru. Ako prví to dnes odpaľujú domáci crustery Fear od Extintion. Sledujem ich asi tak od polky setu a znie to veľmi dobre. Švédsky crust na plné gule s hutným zvukom a šlapavými tudatra tudatra bicími. Super začiatok. Po nich nastupujeme na pódium my. Prichádza menší problém s hajtkovým stojanom, pretože bicmen z FOE ju nepoužíva no všetko sa však rýchlo rieši a my to môžeme naplno rozbaliť. Cítime veľkú podporu pod pódiom, hrá sa nám dobre a pri jednej zo skladieb končí Petra nad hlavami fanúšikov. Na záver klasicky cover od Sangre de Cristo a spotení a vysilení balíme. Koncert TFD moc nesledujem, prichádzam až na posledných pár songov, no podľa reakcií to bola zas dobrá jazda. Rich opúšťa pódium tradične s krikom „I want to be alone“ a odchádza von. Trávime čas so slovenskými kamošmi a dozvedáme sa, že sú tu všetci celkom aktívni v muzicírovaní a každý z nich hrá minimálne aspom v jednej bande. Sme veľmi radi, že sme s týmito chlapcami a dievčatami opäť po dlhšej dobe videli a je to trochu paradox, že ľudí s ktorými sme chlastávali na akciách u nás v okolí stretávame častejšie v zahraničí ako doma. Lúčime sa so slovenským osadenstvom a odchádzame na byt basáka Fear of Extintion, kde dnes spíme. Tlačíme sa do jednoizbového bytu, dokopy desať ľudí, majiteľ bytu s priateľkou a TFD v izbe, a my ostatní v kuchyni a v chodbe. V kuchyni sa ešte rozbieha malá párty, otvára sa cinzano a odpaľuje sa pár fajok, no postupne si líhame a upadávame do ríše snov.

V Prahe sa ocitla Peťa v grindcore nebi

15.6.2011 Jena (Ger), Rosen Keller

Total Fucking Destruction, Idiots Parade

Budíme sa v byte sami, keďže niekto musí aj pracovať hehe. Američania ešte vyspávajú a my s Nicom ideme von pozrieť kúsok z prahy a pohľadať nejakú hospodu, kde by sme dali niečo do žalúdka. Vraciame sa prežraní asi tak o hodinu a pol, cestou ešte doplňujeme zásoby alkoholu a jedla v blízkych potravinách. Na byte sa ešte chvíľu vyvaľujeme a vychutnávame si kľud a pohodu. Do Jeny to máme niečo cez 300 kilákov, takže sa nemusíme nejak extra ponáhľať. Cestou sa nám o zábavu staral Maťo, ktorý Nicolasa neustále prosil o zastavenie niekde na pumpe s potrebou močiť, no keďže sa chcel Nic vyhnúť ďalšej nemeckej policajnej kontrole, tak jeho prosby ignoroval. Keď mu Maťo naznačoval, že situácia je vážna a že je na konci so silami, hádže mu do zadu umelohmotnú fľašu a teda nemá na výber len ju použiť. Aj mi ho bolo v tejto situácii ľúto no aj napriek tomu nám všetkým tiekli slzy od smiechu hehe. Rosen Keller je veľký klub v podzemí priamo na námestí Jeny. Pred hlavným vchodom je pekný útulný dvor s lavicami, zadným vchodom, ktorý je od ulice vláčime dolu strmými schodmi veci na hranie a distro. Celý klub je spleť chodieb s nízkou klenbou a niekoľkých miestností. V jednej z nich je vysoké pódium s profi aparátom a vyzerá to že zvuk bude dnes na úrovni. Horšie to už je s návštevnosťou, ktorá je dnes slabých 30 – 40 postáv a ešte k tomu tu hráme len dve kapely, tak to vidím skôr na taký priemer. Staviame pódiovku s bicími, robíme si zvukovku a keďže máme ešte celkom dosť času tak ideme von na dvor, kde už je pripravená veganská večera. Drednatý sympatický organizátor Tom pripravil pre nás neskutočné občerstvenie a vo všetkom nám ochotne vychádza v ústrety s úsmevom na tvári. Oddychujeme na dvore, popíjame pivo a vychutnávame si pohodu pred hraním. Začínam pociťovať miernu únavu, ktorá sa naplno prejaví pri hraní. Náš set je dnes trochu rozhádzaný, nemá to šťavu a celkovo sa mi nehrá, tak ako by som si predstavoval. Aj pod pódiom je to nejaké mŕtve, ľudia len obstávajú bez akéhokoľvek pohybu a po každej skladbe nás obdarujú potleskom. Miestnosť je zaplnená tak do štvrtiny a tak sa celá energia vytráca do priestoru. Nepomáha ani dobrý zvuk a aj keď Nicolas tvrdí, že to bolo super tak my s našim výkonom niesme spokojní. Set TFD dnes dávame celý. Rich a spol. idú tak ako vždy naplno, no publikum aj na ich chaotický grind core reaguje podobne a až ku koncu sa pár jedincov trochu rozhýbe. Odohrajú si svoju trištvrte hodinku, na záver ešte dávajú jeden prídavok, ktorý venujú Nicovi a je koniec. Po koncerte sa tu nezdržujeme, Nicolas velí „tetris time“ a tak z posledných síl nosíme všetky pakšamety hore k dodávke. Strmé schody nám dávajú všetkým celkom zabrať a pri dodávke spotení fučíme akoby sme vynosili celý klub:). Von dávame s organizátorom Tomom spoločné foto pri starej veži odchádzame nájsť motel kde dnes spíme. Máme trochu problém nájsť správny vchod no nakoniec sa nám to podarí a delíme sa do troch izieb. Dnes máme naozaj luxusné spanie. Na izbe dávame ešte po plechovke, no žiadna divoká párty sa dnes nekoná.

Po koncerte v Jene dali všetci jenu spoločnú

16.6.2011 Neunchritz (Ger), Kombi

Total Fucking Destruction, Idiots Parade, Run Time Error (Ger)

Ráno vylihujeme celé doobedie, sledujeme nejakú hudobnú stanicu so samými komerčnými hovadinami a relaxujeme. Neunchritz je asi 2 hodiny cesty, tak sa teda nikam neponáhľame a vyrážame až okolo obeda. Kombi, kde dnes hráme je klub ktorý prevádzkuje skupina miestnych punks so silne ľavicovou myšlienkou. Je to prízemná dlhá budova s pódiom v strede, za ním za čiernou plachtou je pár gaučov a miestnosť s poschodovými posteľami. Super flek so všetkým čo potrebujeme. Tak isto aj tu na nás čaká skvelé občerstvenie v podobe ovocia, piva, nejaké nealko a káva. Vonku sa okolo nás motá malý asi tak desať ročný chlapec, syn dievčiny z personálu klubu. Obzerá si nás a snaží sa komunikovať nemecky, my zas na neho anglicky, nula bodov. Podávam mu čokoládu no hneď odmieta a ustupuje. Keď si z nej Peťka kúsok odlomí a vidí že mu nič nehrozí, natešene schmatne a beží s ňou dnu. Máme stále kopec času, tak si ideme pozrieť okolie. Zastavujeme sa na kebab a prežratí sa vraciame. Vysedávame na lavičke pred klubom, vychutnávame si teplý slnečný deň a osviežujeme sa chladeným radlerom. Na chvíľu si idem ľahnúť a keď sa budím je už dnu kapela čo to tu dnes zahajuje. Hostíme sa skvelými sójovými plackami a kým chalani stavajú bicie a robia si zvukovku, keciame s Nicolasom o jeho potulkách po Európe a rozpráva historky z posledného turné s Magrudergrind. Rich a Ryan stále pospávajú a nevyzerajú byť vo svojej koži. Run Time Error sú pripravení a spúšťajú svoj nekompromisný fast core grind na plné obrátky. Občas zájdu do crustových vôd a dosť mi to pripomína nemecké bandy typu My Own Lies alebo Kent Brockman. Dve gitary tomu dávajú potrebnú šťavu a hutnosť a táto kapielka je pre mňa veľkým prekvapením. Chalani majú vonku split LP s krajanmi Triger, ktoré s nimi Peťa hneď po koncerte mení. Kombi sa zaplnilo zhruba päťdesiatkou ľudí čo je na jeho veľkosť akurát. Nemecké fastcore komando nám hodilo latku pekne vysoko. Únava je naším nepriateľom no aj napriek tomu bojujeme a snažíme sa čo to dá. Ku koncu už síce meliem z posledného a energiu dostávam z publika, ktoré je dnes celkom živé a naše krátke výpaly ich očividne bavia. Po poslednej skladbe takmer kolabujem, lapám po dychu a odchádzam dozadu totálne premočený. Rich sa ma len s úsmevom pýta „Are you OK?“ hehe. TFD si pred koncertom trochu upravujú pódium a posúvajú bicie úplne dopredu, takže Dan a Ryan stoja dole pred ním, rovno pred našimi tvárami. Hneď od začiatku to dávajú pekne od podlahy. Rich uvádza jednu skladbu za druhou s minimálnymi prestávkami a nechýbajú jeho nasraté grimasy. Dan behá s gitarou medzi ľudí a energia sa poriadne stupňuje. Dnes sa my dokonca ich set nezdá ani taký dlhý ako ostatné. Má to šťavu a spád, žiadne hluché miesta a tak ani nezbadám a je koniec. Spíme priamo v klube a keďže je to posledná šanca sa spoločne poriadne zabaviť rozbiehame párty ako sa patrí. Úspešne likvidujeme jednu fľašku za druhou, jednu dokonca dostávame z baru ako pozornosť organizátorov, hráme stolný futbal a z počítača z baru sa púšťa muzika všetkých možných štýlov. Samozrejme nesmú chýbať výskoky zo stolov, roznožky a podobné tanečné kreácie a odpadávame až niekedy nad ránom.

Solárne panely poháňané naftou!

17.6.2011 La Louviere (Bel), La Taverne Du Theatre

Total Fucking Destruction, Idiots Parade, Mucus (Bel)

Ráno sa budím na jednom z gaučov, vedľa na druhom Filip s mikinou pod hlavou a Nicolas sa nás prekvapene pýta prečo sme spali tu, keď vzadu sú volné postele.....nuž prečo asi:). Všetci máme v tvárach neistotu a potácame sa polomŕtvi. Nicolas nás poháňa pretože máme pred sebou najdlhší osemsto kilometrový prejazd do Belgicka. Celý deň teda trávime v dodávke, dospávame včerajšok a zliepame dokopy priebeh včerajšieho večera. Až na dve či tri kratšie zástavky ideme nonstop. Trochu nastane panika keď Rich zisťuje, že mu chýba pas a je presvedčený že ho musel vytratiť na pumpe kde sme stáli. O chvíľu ho však nachádza v bunde a takže v kľude pokračujeme. V La Louviere sme okolo siedmej večer. Rýchlo vybaľujeme veci a zisťujeme že publikum dnes bude poriadne rôznorodé. Vstup do La Taverne du Theatre je zdarma a tak je tu plno, no polovica z ľudí nemá ani šajnu o čo tu dnes večer pôjde. No stretávame tu aj známe tváre extrémneho undergroundu ako bicmen Agathocles Nils, alebo Stino z power violence mlátičky A Den Of Robbers a samozrejme aj náš starý známi „Alex“, ktorého si pamätáme z prvých dvoch koncertov. Ani tento krát nás nesklamal a dáva si jedno pivo za druhým. La Taverne je jedna veľká miestnosť priamo na námestí s obrovským výkladom rovno do ulice. V jednom rohu vysoké pódium, v druhom bar. Zvukár už pri skúške prvej kapely behá, šteluje a špekuluje všetko možné no stále mu niečo píska, vrčí alebo nejde vôbec. Mucus to nakoniec po polhodine nazvučia a spúšťajú jednoduchý old school grind core poriadne ovplyvnený AG akurát, že spev je skoro stále gore growling. Takýchto kapiel je po svete milióny. Chýbal tomu nápad, niečo čím by mohli zaujať, nemalo to šťavu a bolo to dosť jednotvárne a na jedno kopyto. Jednu skladbu si s nimi odbúcha spomínaný Nils, a po prídavku odchádzajú z pódia za búrlivého potlesku. My sa po prehýrenej noci a celom dni strávenom v dodávke na nejaké extra výkony necítime a tak to aj vyzerá. Neni to vôbec uvoľnené a chýba tomu potrebná energia a sila čo by to tlačila von. Mne osobne sa hrá dosť ťažko a tvrdo. Bedňa, ktorú mám vedľa seba ako odposluch my to ešte viac znepríjemňuje, pretože buď hrá veľmi slabo a nepočujem skoro nič, alebo zachrchoce a vypáli na mňa také pecky, že skoro padám zo stoličky. Na záver ďakujeme Nicolasovi a chlapčiskám z Total Fucking Destruction a končíme nielen toto dnešné muzicírovanie ale aj celé tour. Kým sa TFD pripravujú dávame si vzadu pri bare pizzu. Zvukár má klasicky chvíľu problém ale nakoniec sa mu to darí ako tak zosúladiť. Väčšinu ich setu sledujem zozadu od distra. Ich chaotický grind má pod pódiom veľké ohlasy a pár z nich sa to snaží trochu rozhýbať, ale moc sa im to nedarí až na pár machos, ktorí majú zábavu hlavne v tom do niekoho si dobre strčiť. Pred koncom robím ešte pár fotiek majstra Richa Hoaka v jeho typických pózach. THD končia klasickým prekrikovaním sa „I wont to be alone“ kedy Rich zas schádza z pódia, kričí pomedzi ľudí až vychádza von pred klub, kde to ešte niekoľko krát z plného hrdla zahučí a vracia s úsmevom a výrazom „stalo sa niečo?“ späť. Nezdržujeme sa hneď balíme veci a odchádzame. Dnes večer sa rozdeľujeme. My našu púť končíme a TFD ešte pokračujú na svoj posledný koncert na Hell fest vo Francúzsku. My sme pôvodne mali hrať na druhý deň na Thrashcoreball feste v Nemecku, ale tento sa zrušil čo sme neskôr hodnotili kladne, pretože ten prejazd by bol zabijácky. Prichádzame teda k Nicolasovi domov, kde ostávame spať. Vykladáme naše veci z dodávky do útrob Bones Brigade, Maťa ešte zavezie pre auto a vracia sa pre americkú posádku. Majú pred sebou pekne dlhú štreku a TFD majú už o jedenástej doobeda stáť na pódiu. Zbytočne ich teda nezdržujeme, lúčime sa a želáme si navzájom šťastnú cestu a dobrý návrat domov. Zničený únavou zaspávame. V hlave my aj tak víri neskutočné množstvo myšlienok a pocitov z posledných skvelých desiatich dní.

Petra seká slovami celé osadenstvo Delemontu.

playlist TFD ,alebo zvitky od mrtvého mora

18.6.2011 Hesdine (Fr) – Zvolen

Budíme sa okolo jedenástej. V dome s nami spala Nicolasova dcéra a tak sa potichu balíme, Nicovi píšeme na tabulu v Bones Brigade ústredí pozdrav a veľkú ďakovačku a padáme. Cestou sa stavíme v neďalekom markete na nákup suvenírov pre rodiny a známych a naberáme kurz domov. V aute stále omielame zážitky a neveríme ako to všetko ubehlo neuveriteľne rýchlo. Cesta ubieha celkom rýchlo a s malými prestávkami sme ráno okolo šiestej na Slovensku. Keď doma vybaľujem veci cítim sa, akoby som bol preč tri-štyri dni a trvá mi pár dní, kým si zas zvyknem na pracovný kolobeh.

Celé turné hodnotím veľmi pozitívne. Bola to pre nás neopísateľná skúsenosť. Vyskúšali sme si to na vlastnej koži a určite by sme si to kedykoľvek veľmi radi zopakovali. Všetko prebehlo bez akýchkoľvek problémov v maximálnej pohode. Spoznali sme fantastických a priateľských ľudí a navštívili kopec pekných a zaujímavých miest. Veľká vďaka patrí Lucovi a Nicolasovi za dôveru a podporu, chalanom z Total Fucking Destruction za priateľský prístup a skvelú atmosféru, všetkým organizátorom za skvelé koncerty a samozrejme všetkým, ktorý nás prišli podporiť a dať si s nami nejaké to pivo hehe.

Jan / IxPx

(sprosté koment