CONTROLLED EXISTENCE / ALEA IACTA EST Balkan Tour 2013

Ak mám pravdu povedať, už si ani zďaleka nespomínam nato, ako vznikla myšlienka vydania spoločného splitka s ,,Aleákmi´´, ale každopádne to bola asi jedna z akcií, kde sme si popri spoločnom popíjaní padli do oka. Tak ako sa zrodila myšlienka spoločnej dosky, tak sa zrodil i nápad spoločného tourné. Začali sa týždne a mesiace vybavovania a približne šesť dní pred začiatkom tour som zajednala posledný koncert. Výsledok tejto sedem-mesačnej, miestami aj krvotpotnej práce bolo ALEA IACTA EST/CONTROLLED EXISTENCE BALKANS TOUR 2013, ktoré začínalo dňom 5/9/2013 v Prahe a končilo 14/9/2013 v Budapešti s tým, že medzi týmito dvoma métami sme mali naplánované zahrať v Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku, Bosne-Hercegovine a v Srbsku. Tak sa aj stalo!


5/9/2013: CROSS CLUB, PRAHA, ČESKÁ REPUBLIKA - NEEDFUL THINGS, V RUKOU OSUDU + AIE & CE
V podstate si stále neuvedomujem, že ideme na nejaké to tourko, až kým neprídem po nenormálnom blázninci z práce domov a vidím, že ,,cirkus´´ dnešného dňa pokračuje aj tu. Medveď so Zubárom vyvárajú žrádlo na koncert, kuchyňa, ktorú som včera komplet upratala je celá zadrbaná, pes vyžiera omrvinky zo zeme a štvrťku miestnosti zaberajú nahádzané veci na spanie. K tomu všetkému sa pridávam ja s kolegyňou, ktorá prišla po nášho psa. Mám pár minút na vyriešenie cca desiatich vecí, ale do toho nás prišiel už vyzdvihnúť kámoš Martin. Začína to byť časový extrém, takže v rýchlosti prebieha poriešenie najdôležitejších záležitostí a za pár minút sedíme v aute smer Cross. Je cca niečo po šiestej, čo je plánový čas zrazu všetkých kapiel, no zatiaľ tu nikto nie je. Onedlho sa objavia s V Rukou Osudu a Needful Things. Medzitým dokončujeme kapelné menu: indický dahl s ryžou, tofu pomazánku a nejaké raw vegan sladkosti. V tom prichádzajú chalani z našej rodnej zeme. Všetci sme poriadne vyškerení a vidno, že sa tešíme na spoločné tour. Ani sa nenazdám a o pár minút sme pripravení k rozbaleniu nášho setu. Zvuk v Crosse nikdy nie je až tak perfektný, takže s tým počítame a hráme klasický 10-minutový set. Jeden vál venujeme punkovému veteránovi a našemu občasnému šoférovi Vévovi, ktorý dnes oslavuje 52 rokov. Nazdravie! Na rad prichádzajú V rukou osudu, doom sludge s dvomi hrubými vokálmi. Ich zvuk sa mi prekvapivo pozdáva, ale gitarista celú dobu setu niečo šteluje. Zmena žánru o 360 °C, ale mne sa to páči, luxus!

Najdôležitejší nástroj je zabalený!

Po ich polhodinovej show prichádzajú na rad Needful Things, na ktorých som sa tešila najviac. Energický, veľmi dobre odohratý set čistého grindcore - bavím sa celú dobu, len ma trošku sere ten zvuk. Vyžierame jedlo, klebetíme. Kľudnejšia, ale príjemná akcia. Aby sa to trošku okorenilo, Zubár dotiahne z baru sľúbenú fľašku vodky. Prichádza na rad Alea Iacta Est, ktorá hrá bez basy, pretože Tomáš sa k nám pripojí až na druhý deň vo Viedni. Výborný set, Attila padá opӓť na hlavu ako pri ich poslednom koncerte v Prahe, ale tentokrát to našťastie nie je na zašívanie. Po koncerte všetko v rýchlosti balíme, pak skúšobňa a okolo 1:00 – 2:00 hodiny sme u nás na byte. Ja sa ukladám spať a ostatní ešte buntošia. Chvíľku niečo nacvičujú pri hrnci v kuchyni, kde spím, ale dávam špunty do uší a zaspávam.

6/9/2013: PANKAHYTTN, VIEDEŇ, RAKÚSKO - AIE & CE

Pripravujem raňajky, zeleninu s drožďovou nátierkou. Šani sa toho bojí ako čert svӓtenej vody, ale po ochutnaní bez problémov konzumuje. Balíme veci a ideme do skúšobne, kde prebieha prvý tetris(rozumej skládanie tristotisíc vecí do dodávky) a štartujeme. Cestou sa chlapci posilňujú prvou fľaškou Jamesona, ktorá ich onedlho uspí a za pár hodiek sme v Rakúskej metropole. Na mieste koncertu sa rovno zvítavame s organizátorom Borisom. Je to chlapčisko zo Slovenska, ale nikdy predtým sme ho doma na koncertoch nestretli. Príjemný týpek, prevedie nás po Pankahyttne. Je to obrovské, autonómne centrum s peknou záhradou, veľkou sálou na hranie a prekvapivo čistými záchodmi. Sme strašne hladní a tak sa vrháme rovno na jedlo. Kelový prívarok plus nevegan koláč, takže niektorí len potichu závidíme :) Po večeri idem umyť špinavé riady, ale zvyšné kúsky kelu upchávajú umývadlo a vyzerá to ako blitky. Ani po niekoľkonásobnom čeknutí sa umývadlo neprepcháva, z čoho začínam mať obavy. Rozložíme distro, zbehne sa pár ľudí, ale účasť je malá. Dnes je vo Viedni viac koncertov a hlavnou akciou večera je futbal Rakúsko-Nemecko a to si vraj nemôžu nechať ujsť ani niektorí punx – divné, ale budiš.

Na papiery je informácia pre tých, ktorým nedoliehá.

Chlapci popíjajú ďalšiu whisky, ja klasicky vodu ako pred každým gigom. Robíme si srandu zo zapchatého umývadla, ale keď problém pretrváva ešte po ďalšej hodine, priznávame sa Borisovi s touto trápnou situáciou. Našťastie len mávne rukou a s úsmevom na tvári oznámi, že tam ešte dnes blitiek bude dosť. Chalani sa ladia a o pár minút začíname hrať. Vypadne jedna bedňa, takže sa ani minimálne nepočujem a celkovo sa mi hrá nahovno. Po nás rovno Alea už s fungujúcim boxom. Odohrajú výborne, ľudia sa bavia a Attila dáva nemeckú ďakovačku. Po koncerte posedávame v časti, ktorá je vymaľovaná v štýle vesmíru a fosforové časti krásne vysvecujú – pekná práca. Kecám s nejakým Francúzom, ktorý sa práve vrátil stopom zo Srbska, takže mi predáva rady do ,,balkánskeho života´´. Zubko zase padol do oka jednému dlhovlasému, bezubému metalistovi, ktorý ho hladká a bozkáva na plešinke. Okolo druhej ideme spať a musíme sa rozdeliť. AIE ide do časti, kde býva Boris. Šani na nás smutne pozerá ako opustený psík, pretože nechce spať s Attilom, ktorý extrémne chrápe. My sa však usádzame u nejakého miestneho týpka. Má patro na spanie, kde sa ukladám ja so Zubom a Gifo s Méďom na poschodí pod nami. Dávame karimatky na zachcaný matrac, inak je tam útulno a čisto. Barle so sádrou priklincované na stene, v kuchyni na linke zakomponovaný dáždnik, komplet celé steny otapetované komixami, v kúpelni miesto zrkadla nalepená šprcguma a ako držiak na uterák vibrátor. 100 bodov za originalitu :) Zaspávame únavou.

CONTROLLED EXISTENCE

7/9/2013: KRASTIVAL, KOMEN, SLOVINSKO – MRTE KAPIEL + AIE & CE

Ráno je už s nami aj obavateľ tohto ,,bytíku´´. Zoznamujeme sa a púšťa pár songov na prebratie. Vôbec si ho zo včerajšieho koncertu nevybavujem, aj keď je to výrazná postavička typu zelené vlasy a pokérovaný ksicht. Balíme sa a rad za radom dávame sprchu. Prebieha odchod, raperské gesto a ideme pred barák. Potrebujeme vyzdivhnúť apec z jednej zamknutej miestnosti, no Boris nikde. Raňajkujeme na ulici, niekto dáva prednosť pálenému. Prichádza Boris, tetris č.2, lúčenie sa a ide sa smer Slovinsko. Dnes hráme na Krastivale v mestečku Komen, ale pomýlený Attila volá miesto akcie úplne vážne komín. Celú dobu je to s ,,maďarmi´´ dosť veľká sranda, pretože síce pochádzajú zo Slovenska, ale za normálu rozprávajú maďarsky, čiže niekedy vedia v slovenčine pekne zadrieť. Keď sa dopije borovička, či slivka, Attila klasicky otočí hlavu od predného sedadla k nám dozadu, s úmevom otvorí chladničku a to znamená, že prišiel rad na ďalšiu fľašku. Cesta ide rýchlo a podľa GPS sme na mieste, avšak blúdime v nejakej dedinke popri rodinných domoch. V jednom z nich je vӓčšia socha panny Márie a Medveď ju zdraví so slovami:,,Krucifix na tebe panenko Marie´´. Tá sa mu odpláca tým, že sa dostávame sa do slepej uličky. Otáčame to a pýtame sa okoloidúcej na cestu. Kupodivu je to naša známa Špela zo Slovinska. Zoznámili sme sa minulý rok na squate Tovarna Rog v Ljubljani. Nastúpuje do dodávky a dovedie nás na miesto. Fesťák je na ihrisku a je totál hic. Hladní zisťujeme, že jediné veganžrádlo je kapustnica, na ktorú po včerajšom keli fakt nemáme chuť a tak musíme čakať cca 2 hodiny na vegekebab. Medzitým hrajú vӓčšinou crustové kapely, moc

ALE IACTA EST

 neregistrujem a potom Alea. Myslím, že návštevníkov grindcore moc nebere, názov festu hovorí za všetko :) My hráme podľa playlistu ako posledný o 1:00 ráno. Děs a hrůza! Nevieme čo so sebou. Či sa pripit, ísť spať a pak zobudiť pred setom alebo to vydržať. Aleáci popíjajú vo veľkom a pri dodávke nám nejaký miestny týpek vo sviatočnej košeli daruje likér. Pomaly sa stmieva, chalani majú dosť nakúpené a my únavení čakáme na náš set. Hrá srbská, punková kapela Concrete Worms, kde spieva sympatická holčina a ožratý Medveď jej hladká pod pódiom tenisky. Outro ďalšej kapely Dickless Tracy vyzerá tak, že týpek v hábite podpáli pred pódiom veľký pentagram. Keďže je tma, vyzerá to dosť dobre. Priskakuje tam nejaký mládenec, sťahuje gate a obnažuje intímné partie. Celkom podívaná, hehe. Potom hviezdy večera Malignant Tumour. Pred distrom začne kopa ľudí tancovať, niektorí zo srandy, niektorí to berú vážne, robia kotrmelce a asi každých 30 sekúnd nejaký stage diving. Tu ich fakt žerú. Šaniho vidím prvýkrát naplech ožratého, padá na stôl s distrom a následne na zem, potom sa s Attilom dohromady oblepujú lepiacou páskou. Tesne pred setom budím Zubára, ideme si nachystať veci a organizátor sa ma pýta ako dlho hráme. Vravím, že 10 minút a on vypleštene na mňa pozerá, či to myslím vážne a nasraný odchádza preč. O minútu príde druhý týpek, ktorý sa ma pýta to isté. Zopakujem predošlú odpoveď, odchádza aj on a ja sa na tom celkom bavím. Začíname hrať a vpredu sa rozputáva docela peklo. Ľudia ,,tancujú´´, Piťu letí z kotlu priamo na pódium. Po skončení setu nejaký týpek berie mikrofón a húka spolu s ostatnými, že máme dať prídavok. Odohráme teda ešte jeden song a som šťastná, že nekonečné čakanie je už za nami. Usadáme sa pri dodávke. Zubár sa dogrcia, po pár drinkoch zaspávame v spacákoch okolo auta. Niektorí si idú ľahnúť do stanov.

Každý nástroj má svoje poslanie

8/9/2013: MEDIKA/GREY ROOM, ZAGREB, CHORVÁTSKO – KRLJA + AIE & CE

Po prebudení môj prvý pohľad padne na Medveďlábu, ktorý bol včera riadne nasračky, keďže od 0:00 oslavoval svoje narodky. Vyhrieva sa na naskladaných drevách prdelou hore ako naozajstný medvedík a ja si lámem hlavu, prečo tam spí, keď včera išiel normálne s Gifom chrápať do stanu. Nedá mi to a tak sa pýtam čo sa stalo? Odpovedá, citujem:,, Gifo mě vyhodil ze stanu, prej jsem se pochcal, ale nemám na kalhotech žádnej flek, takže to nemůže být pravda´´. Potom však začína hlbšie rozmýšľať a načína rôzne teórie. Pravdu sa dozvedáme až od Gifa, ktorý vysvetľuje ako sa Medveď v noci zobudil, kľakol si, rozopol gate a začal chcať vnútri na stan a sebe do spacáku. Brutálne smiechy hneď z rána. Najeme sa a odchádzame do Zagrebu. Zastavujeme sa v obchode, kde si vysmiaty Zubár kupuje rakiju a až po otvorení zisťuje, že to je nejaká pepermintová, či pelendreková sračka. Nasadáme a prichádza čas na Attilov úsmev, šiahnutie do chladničky a otvorenie ďalšej fľašky. Každý deň prebieha jazykové okienko a učíme sa nové slovíčka v maďarčine. Ideme do centra a keďže to tu poznáme, mierime rovno ku katedrále. Robíme spoločné fotky a po pivku sa premiestňujeme do Mediky, ktorú sme navštívili aj minulý rok. Je to zaujímavo pomaľované 

Ja som BOH!

centrum, kde žije pár ľudí a konajú sa tu akcie rôzneho typu skoro každý deň. Zdravíme sa so Zlajom, ktorý dnešný koncert organizuje. Jeho známa Sasha pripravila zeleninový šalát a guláš zo zeleniny a strukovín, ktorý hneď koštujeme. Napráskaní pobehujeme po grey room, kde prebiehajú prípravy na koncert. Oproti na streche sa medituje a griluje, o patro nižšie je telocvičňa. Prichádza kapela Krlja, ktorej bubeníka Mitju poznám z mailovej komunikácie – dohadzovala som im nejaký gig na ich tour. Následovne nato známy Dzimbo, ktorý mi naoplátku celú dobu pomáhal dohodiť nejaké kontakty pri bookovaní našeho tour. Som rada, že sa konečne vidíme osobne. Krljovci rozbalia veci, Mitja nastaví parádny zvuk a začnú drtiť grindkóre. Na nahrávkach to na mňa pôsobilo viac technicky, ale tu som tie pasáže nepostrehla. Super nájeb, aj keď trošku dlhý set. Po nich hráme my. Parádna atmosféra, konečne môžem povedať, že sa mi hrá dobre. Ľudia sa bavia, my tiež. Nastupuje Alea s Attilom totál nasračky. Húka ľuďom rovno do ucha a má to říz. Na konci ich setu to ale musia stopnúť. Prišli fízli. Keď sa blížia dovnútra, na 5 sekúnd sa zhasne svetlo aby sme stihli zbaliť distro a keď sa zažne, niet po ňom ani stopa akoby tam nikdy nestálo. Hrá sa pár minút po nočnom kľude, ale fízli po 

A toto je môj chrám

napomenutí odchádzajú. Zlajo mi ukazuje miesto na spanie a okolie, pretože tu ráno nebude. Vchádzame do ďalšej časti tejto už nefungujúcej továrne na lieky a ja sa strácam už pri prvej zákrute. Prechádzame okolo velikánskej sochy dedomráza k izbičke na spanie, ktorá je schovaná za ,,tajnými´´ drevenými dverami a musí sa odomknúť na zámoček. Sú v nej naukladané postielky tesne vedľa seba, pôsobí to všetko na mňa ako z thrilleru El Orfanato. Sprcha a WC sú na rozdielnych poschodiach. Radšej všetko ešte ukazujem ostatným pre prípad, že by som zabudla kudy kam. Niektorí sa rozhodnú pre spánok. Ja ale otváram vínko a začína sa krutá afterpárty najprv na bare a potom na balkóniku, kde sa presunú takmer všetci poslední vytrvalci. Je totiž nedeľa. Zlajo zatvára bar a všetci vonku popíjame do piatej hodiny rannej. Lúčime sa a ideme spať. Ukážkový deň. Do izbičky ide s nami spať Nemo z Taiwanu, ktorý je tu na prázdninách a totál nasračky Mitja. Nevmestia sa tam obaja a tak ostáva len Mitja, ktorý si ustelie na zem. Sme dead.

9/9 – 10/9/2013: DAYS OFF, SPLIT, CHORVÁTSKO - AIE & CE

Budím sa nato ako niekto poriadne grcia a zisťujem, že je to Mitja, ktorý blije v spánku na dlážku. Snažím sa ho prebrať a pýtam sa či je ok? Žiadna odpoveď, iba posunky, tak sa ho pokúšam dotiahnuť na záchod, ale márne. Idem sa prepláchnuť a keď sa vrátim, už leží na mojom matraci. Dobrý ťah, haha. Ľahnem si kde je voľno a dospávam ešte pár minút, kým Attila nezačne buntošiť. Mám totál kocúra a myslím, že nie som sama. Ráno nás sprevádza Nemo, ktorý sa pekne stará aj o stále spiaceho Mitju. Prikryje ho dekou, vyprevádza nás a pred ochodom dávame spoločnú foto. Čakajú nás dva dni voľna pri mori. Attila vyberá nejaký kemp pri Splite, kde sa usadáme. Trošku ma to mrzí, lebo som chcela ísť do rock´n´rollového kempu Sveti Duh, kde by to podľa Špeliných odporúčaní vyzeralo divokú párty. Keďže Split bol bližšie k ďalšiemu miestu hrania, rozhodli sme sa ísť tam. Dávam na seba plavky a rovno šup do mora. Je zamračené a voda špinavá, ale aj tak som rada, že sa kúpeme. Zubár tam vraj videl plávať potkanov, ale možno len priveľa pil v ten deň. Varím hromadnú večeru, po ktorej sa presúvame k moru na vínko.

Tabaxis , Alkoholix a ostatný galovia

 Opitý Attila dohovára Szilárdovi chlapské reči do života. To vezme Sili vážne a keď sa vraciame ku dodávke, novo prisťahovaným susedkám sa nechtiac ožratý zvalí rovno medzi stany. Vyľakané dievčatá kričia:,, It´s not funny, go away!´´ z čoho si robíme srandu celý zvyšok tripu a stane sa to takým ,,mottom tourka´´. Idem spať.

Po prebudení sa hneď hodím do mora, to úplne zbožňujem. Ideme omrknúť pláž o pár metrov ďalej a je to tam o 100x lepšie, čistá voda, výhľad na šíre more. Navštevujeme historickú časť Splitu, je naozaj krásna. Milujem starú architektúru a tak robím množstvo fotiek. Zastavujeme sa na tržnici so starožitnostiami, ďalšia moja slabosť, všetko je ale klasicky desne drahé. Chalani si obstarávajú nejaké dosky. Mӓsožrúti idú na pizzu, my do vege fast foodu, kde si dávame výbornú opečnú hlivu v hráške spolu s basmati ryžou a sojanézou. Pifko a sme totál spoko. Vyrazíme na bus do kempu a tešíme sa do mora, ale keď vystúpime na zastávke, začne totálne liať. Prší nám za chrbát, tak sa presúvame do neďalekého zachcaného podchodu, kde to ešte viac pochcáva Tomáš. Otvorí sa rakija a chalani popíjajú. Asi po viac ako polhodine prestane pršať a ideme do kempu. Cesty sú ako po potope, musíme počkať kým sa voda úplne vleje do kanálov. Kúpať sa nám už samozrejme nechce a keď očekujeme náš stan, ktorý bol celú dobu otvorený, prejde nás chuť na všetko. Horšie to má snáď už len Szilárd, ktorý si nechal spacák aj s karimatkou vonku. Sušíme seba, stany a všetko naokolo, nachvíľku sa stavíme pokvasiť pri more. Potom sa pustím do varenia. Nemáme pokrievku a v tom mega hrnci, čo máme sa šošovica varí už viac ako 1,5 hodiny, ak sa to teda dá nazvať varením. Vymýšľame ako to jedlo rýchlo dokončiť. Nakoniec ma napadne použiť ako pokrievku činel a ožratý Zubár nám to povoľuje. Keď to vidí profesionálny bubeník Šani, chytá sa za hlavu. Čočka je behom 20 minút uvarená a všetci sa spokojne napchávajú. Keď dievčatá zo včerajška zistia, že sme kapely na tour, začínajú mať vážny záujem o komunikáciu a je to celkom komické, ale onedlho si idem ľahnúť. Ostatní popíjajú a filozofujú pri mori. V noci sa budím na 4 až 5 búrok a keď vidím brutálne blesky, rozmýšľam, či nejdem radšej spať do spŕch. Neskôr sa to ustáli a ešte na chvíľku zaspávam.

čakanie na boha

11/9/2013: FIS CLUB BOCK, SARAJEVO, BOSNA-HERCEGOVINA - AIE & CE

Miesto ranného plávania sušíme, balíme, raňajkujeme a odchádzame do Sarajeva. Cesta totál nahovno, samé zákruty, serpentíny, žiadne diaľnice, takže aj krátku vzialenosť ideme strašne dlhú dobu. Po niekoľkých hodinách prichádzame na hranice, kde ešte len začína ,,sranda´´. Pani sa rozhodla, že nás len tak nepustí do ďalšieho štátu. Samozrejme nikto z colníkov nevie ani slovo po anglicky a tak sa to snaží Attila vykomunikovať anglicko-slovensko-maďarsko-bosniansko-chorvátsky. Chlapíci sú v pohode, dokonca rozbiehajú so Zubárom ,,debatu´´, keď im oznámi, že hráme rock. Ženská malého vzrastu v uniforme nie a nie pustiť nás. Keďže nerozumieme, čo po nás chce, volám organizatórke Adele, ktorú predávam ,,pani Dôležitej´´. Tej je úplne jedno, že volám v cudzej krajine a za minútu mi to žere nenormálne love a vykecáva sa asi 10-15 minút. Zisťujeme, že nemáme správny papier aby sme mohli importovať aparát do štátov mimo EU. Chýba nám takzvaný ata karnet. Máme ísť do Gorice, ktorú poznamenávam nenachádza ani navigačka a tam zohnať ten papier. My máme len neplatný, exportný dokument, čo samozrejme nestačí. Odchádzame na druhé hranice, ženskú preklíname a ,,modlíme´´ sa aby to tam vyšlo. GPS 0 bodov a tak ideme len tak naslepo a končíme u niekoho v záhrade. Sme stratení. Je totálny výpek a pálime po rozpálenej ceste dolu kopcom do neznáma. Akoby toho bolo málo, v tom sa nám takmer ,,spália´´ brzdy a niekde v prdeli na ceste musíme počkať, kým trochu vychladnú. Podľa mapky to teoreticky vyzerá, že ideme správne a tak po nejakej dobe opӓť vyrážame tentokrát na hranice v Gorici. Takže najprv Chorváti. Rovno zháňam niekoho, kto ovláda angličtinu a úspešne. Príjemná, mladá ženština spolu so staršou kolegyňou nás posiela pešo na hranice Bosny a Hercegoviny. Vraj sa máme spýtať, či sú ochotní nás pustiť na ten neplatný papier. Tak aj urobíme. Prvý týpek netuší čo po ňom chceme a vzhľadom k tomu, že rozprávame ako totálni idioti(grupa muzična, slovačka, grame rock, atď.) tak zavolá mladého sympoša, ktorý hovorí anglicky a zavedie nás do neďalekej budovy. Zisťujeme, že ideme k big bossovi. Z kanclu vychádza šéf všetkých šéfov s klopkajúcimi topánkami. Hovorí, že nie je problém, ale najprv musíme prejsť HR hranice. Ideme teda spӓť a hovoríme, že nás pustia. 

Daj blbcovi funkciu a on vymyslí pečiatku

Prechádzame hranice Hrvatskej a pri Bosne to začína od začiatku. Vysvetľovačky, nechcú nám dať pečiatku, takže musíme zase za šéfkom. Tam bez problémov dostávame potvrdený papier. YES! Šťastní ako blchy ideme priamo do Sarajeva, ale aj tak meškáme a máme asi 180 km pred sebou. Od Mostaru nás sprevádza rieka nádhernej, tyrkysovej farby. Sledujem ju celou cestou ako aj prekrásne, zalesnené hory. Cestou vidíme mnoho zničených a rozstrieľaných domov z obdobia vojny a nespočetné množstvo cintorínov(cintorín = hřbitov, vysvetľujem, lebo minule si jeden CZ známy myslel, že cintorín je nejaký hudobný nástroj :). Po viac ako 9 hodinách sa dostávame po rôznych inštrukciách k Adele. Dávame vynikajúcu polievku, ktorú navaril jej manžel Neven. Strašne sympatický pár s najútulnejším bytom na svete. Majú noisový projekt Hermetic Brisk. Jedenásti v dodávke odchádzame na koncert. Príjemné prostredie, no žiadny ľudia, z čoho sú chalani trošku sklamaní, avšak keď začne hrať Alea, objaví sa tam skoro 30 ľudí a začína sa vpredu strhávať dosť veľký kotol. Vačšina návštevníkov doteraz stála vonku. Teší ma to a pak ideme hrať my. Ešte sme ani nezačali, všetci tlieskajú. Smiešne, ale milé. Akonáhle začneme, vpredu totál peklo a musím si dávať dosť pozor aby som nedostala lakeť. Dostávame pozvánku na vraj best party in the world, avšak zdvorilo odmietame, pretože ráno potrebujeme rýchlo vypadnúť. Týpek to ale nechce pochopiť a nie a nie sa ho zbaviť. Má docela vypité a odchádza až potom ako mu dám na seba vyprosený kontakt a tak možeme odísť aj my priamo na byt. Po miniafterpárty spánok na mӓkkom gauči.

12/9/2013: FEST CLUB, BELEHRAD, SRBSKO – CENTRALNA AKTIVNOST, FREAK OUT, THE SKUNKS + AIE & CE

Krásne vyspinkaní vstávame okolo 8:00. Vonku je chladno a popršané, ale po raňajkách a rozlúčení s touto príjemnou dvojicou navštevujeme centrum Sarajeva. Hneď prvou zaujímavosťou je ,,krvavá rieka´´. Vyzerá to niečo ako trutnovské OEF bahno vo forme rieky. Prechádzame historickými uličkami, chalani navštevujú mešitu a ja sa hrám s mačkami. Začína pršať a tak sme nútení odísť, čo nás strašne mrzí. Mimo centra je to otras. Milióny vysokých a špinavých panelákov, všetko šedé a hrozne depresívne, niektoré vojnou poznačené ľudské tváre iba pridávajú tragickosť do tejto upršanej atmosféry. Takéto počasie pokračuje celou cestou, je hmla, cesta samá zákruta. Prichádzame k hraniciam a potrebujeme opӓť razítko, že vychádzame zo štátu s aparátom. Zastavujeme pri okienku a Tomáš dá vymakanú hlášku:,,Grupa muzična, inštrumente štempel´´. Dosť dobrééé. Pán skontroluje dodávku, bez problémov sa presúvame k Srbským hraniciam. Smiech nás rýchlo prejde, keď máme ten istý problém ako včera a história sa opakuje. Musíme ísť na druhé hranice Maly Zvornik, ktoré sú 45 km vzialené, čo pre nás pri kvalite miestnych ciest znamená cca 90 min. navyše. Nasraní a zúfalí to otáčame a valíme priamo do Zvorníka. To, že nás predtým pustili na hraniciach v Bosne neznamená, že nás pustia aj tu a tak sa aj stane. Púšťame sa s Attilom do odskúšanej akcie. Jeden colník si berie Attilu vedľa, druhý mňa na inú stranu a opakuje nejaké slovo furt dokoliečka. Najprv nechápem a až potom mi docvaká, že slovo, ktoré znie s prepáčením ako piča je niečo ako nápoj, haha. Chce pravdepodobne nejaký chlast, ale v tom ma volajú k Aťkovi, kde nám vysvetľujú už známu pesničku, že nám chýba ata karnet. Ja omielam dokoliečka, že keď nás pustili dnu, musia nás pustiť aj von. Nakoniec dostávame štempel. Paráda. Vysmiati ideme na druhú skúšku u Srbov. 

Takto už prerazí každá kapela do showbiznisu

Tam schytávame mladého, angažovaného vojačiska, ktorý si nás ide skontrolovať pekne po jednom. Volá naše mená a my sa mu musíme hlásiť ako vojaci pri nástupe. Ideme s papierom zase k nejakému big bossovi, ktorý s úsmevom pečiatkuje papier a hovorí: ,,Enjoy your time in Serbia´´. YEAH a my neveriacky po vyzdvihnutí dokladov pokračujeme v ceste. Otvárame víno na oslavu prechodu hraníc a je to asi 1x, čo sa pripijem pred koncertom. Prichádzame do Belehradu, meníme eurá na dináre – smiešna mena, 1 euro=cca 114 dinárov, takže všetko stojí stovky a tisíce. Medveď zamieňa brutál veľa prachov a je z neho ,,srbský milionár´´. Prichádzame na miesto, kde je docela dosť ľudí a zdravíme organizátora Giorgiho. Jedlo nič moc, k tomu máme hrať ako 3 a 5, čo je dosť nahovno, takže si s ukecaným týpkom z kapely Skunks hádžem mincu o to aby sme mohli ísť ako 3 a 4. Prehrávam, no on gentlemansky prikyvuje, že môže byť po mojom. Kupujem mu zato pivko, ale keď vytriezve, veľmi sa mu ten nápad zmeny nepozdáva a docela držkuje. Neskoro. Majú odohrané už dve srbské kapely. Centralna aktivnost je výborný punk´n´roll a týpek v zapravenej košielke dobre tancuje a má brutálne pohyby, fakt super. Druhá kapela Freak out je moderný neopunk typu Blink 182, pre mňa nezáživné a dlhé. Pak Alea a CE. Klasické sety, ľudia postávajú a kukajú. Trochu divná amtosféra, ale super zvukár, príjemný človek. Posledná kapela zo Švajčiarska The Skunk. Myslím, že niečo ako dibítpunk, preferujem popíjanie vonku, mením výborné dosky. Po akcii dorazíme na minibyt, kde Méďa objavuje v šuplíku s príborom šváby. Niektorí ideme spať, patrilo by sa, keďže je 4:30, ale niektorí i napriek tomu posedávajú pri chlaste do rána.

13/9/2013: SOBMORSKE RUŽE, SOMBOR, SRBSKO – P.R.S.O., DICK CHENEY + AIE & CE

O 10:00 balíme a vyrážame do centra. Na ulici vidíme veľa opustených kúc(kuca=pes). Všade zbierajú starší ľudia gaštany priamo na ulici. Pán s dlhou palicou búcha do konárov a spadnuté plody zbierajú ženy. Prichádzame bližšie k centru, na jednej ulici je mnoho detí, niektoré sa polonahé a totál špinavé hrabú v odpadkoch. Pýtame sa fízla na parkovanie a sám od seba nám posiela sms s tým, že tam môžeme stáť dve hoďky. Cez pomaľované baráky sa blížime ku kostolu, potom následujeme k pevnosti, z ktorej sa nám naskytne pohľad takmer na celú jednu časť Belehradu. Kupujeme pohľadnice, nachádzame vojenské múzeum s tankami, robíme fotky. Cestou dolu prechádzame starými uličkami centra a nachádzame BIO shop. Sme však stále hladní a nakoniec nachádzame maličkú reštiku/fastfood, kde robia falafel za 290 dinárov s tahini, humusom a množstvom zeleniny s pálivou omáčkou. K tomu nám dávajú zdarma citronádu a balíček hranoliek.

Cereal killers

Falafel fakt lacný a veru najlepší aký som kedy jedla. Spokojní a prežratí odchádzame na predposledný koncert tourné a to do Somboru, mestečka blízko maďarských hraníc. Prichádzame po 6:00 do sympatickej hospůdky Somborské Ruže. Malinká, štamgastská krčmička so školskými lavicami, takmer celá obložená drevom. Maďarsky hovoriaci čašník nám ihneď nalieva travaricu a mne červené vínko. Méďa ide otestovať záchody a sú sakra turecké, no našťastie len pánske. Prichádza organizátor, mladý chalan s prezývkou Abel. Oznamuje nám, že budeme spať na jeho víkendovom dome, cca 10 min. cesty autom. Okukujeme centrum, mesto čisté a pokľudné, dávame pivko. Keď sa vrátime, v krčme je už zopár ľudí. Vyjedáme 2. naj jedlo za celé tour – cestoviny s výbornou omáčkou. Odpadá kapela Kill the scum, vraj nezohnali love na cestu a miesto nich budú hrať Abelove dve kapely DICK CHENEY a P.R.S.O. Koncert sa má začínať okolo 22:30 a tak sa zakecávam aj so Zubárom so staršou dvojicou(pravdepodbne mimo nás a čašníka najstaršími návštevníkmi gigu), ktorý majú nastarosti neďaleký psí útulok. Zaujímame sa o danú tému a všade sú k dispozícii plagáty s opustenými psíkmi k adopcii. Začína prvá kapela DICK CHENEY. Dá sa to nazvať punkom na dva vokály. Jeden uškriekanejší, punkový a druhý niečo ako rap. Zvláštne, ale každopádne zaujímavé. Začíname hrať my, Zubkovi sa hneď od začiatku šmýkajú bicie na klzkej podlahe a tak najprv dostáva pred bubon tehlu. Keď nepomáha, na celý set si sadne pred bicie Attila. Spev ide cez dve minibedničky, ale hrá sa mi vcelku dobre. AIE super a bavím sa na tom, že ľudia sa najviac rozbesnia pri našom Warsore covere a u AIE pri covere Insect Warfare. Posledná kapela P.R.S.O., rýchly punk opӓť na dva vokály, no tentokrát žiaden hip-hop. Travarica dochádza, chlapci pokračujú vodkou. Hlavne Szilárdovi a Zubkovi ide. Méďa tiež nie je pozadu a dostáva po nejakom týpkovi pozdrav od fanynky. Prichádza čas na presun na víkendovú chatku, kde nie je voda ani elektrina. Na ničom podobnom sme neboli dohodnutí, ale zase sme nejakí punx a tak si robíme z toho viacmenej srandu. Tá nás ale rýchlo prechádza, keď zo sľúbených 10 minút cesty už ideme pol hodinu po tme do nejakej totálnej riti. Cestou vidíme mrte jeleňov a týpek vraví, že hneď pri chatke je ich ešte viac a sú tam aj diviaky. Mám z neho dosť zvláštny pocit, neviem prečo, ale neprešlo ma to ani dodnes. Na otázky typu za koľko tam budeme nám každých 5 minút hovorí ešte 5 minút, potom ešte 500 metrov a ďalších 500 metrov... Ideme po poľnej, rozdrbkanej ceste, v totálnej tme a ja začínam mať pocit, že nás títo týpci vezú niekam úplne do samoty, kde nás znásilnia a rozštvrtia. Majú sem tam čudné kecy, čo len pridáva na tejto úžasnej atmosfére. Do toho Medveď zapára, že kde v prdeli sme. Prichádzame konečne k domu. Všade je tma, v okolí počuť jeleňov a hneď vedľa je rieka. Tam nás asi hodia, keď nás zarežú. Ideme si ustlať, domček je našťastie ok, postele sú tu pre každého, dokonca s perinami. My sa ukladáme v prednej miestnosti so Srbami a chalani v druhej izbe vzadu. Do toho Szilárd so Zubkom vtipkujú a tak sa ešte trochu uchechtávame všetci traja spoločne v posteli. Keď sa zhasne, Sili počuje tikať hodinky, pri čom nedokáže zaspať. Začne ich s mobilom hľadať po celej chatke, svieti nám mobilom do ksichtu a po nájdení ich víťazne vykladá von na verandu. Zaspávame únavou, našťastie žiadna vražda sa nekoná :D

Takto končí každý grinder po 40 tke

14/9/2013 – ÓBUDAI PROBARMETEK, BUDEPEŠŤ, MAĎARSKO – JACK, KARAK, KROKODIL, INFLUENZA SS + AIE & CE

Ráno nás budí Šani po 5,5 hodiny spánku. Za minútu sme pobalení a chceme odtiaľto rýchlo preč. Srbov nechávame tam, vraj pôjdu stopom. No problem. Prejdeme prvé hranice, pak maďarské. Colníci vtipkujú, kecajú s Aleou. Jeden z nich je na mňa zvedavý, lebo na pase mám opiercingovaný celý ksicht a tak ma chce vidieť aj naživo. Keď zbadá, že to je už so mnou lepšie :D, odchádzame. Fičíme priamo do Budapešti a prší a prší. Gifo má žalúdočné problémy, ledva vydrží cestu a tak sa ponáhľame k Attilovi. Prechádzame historickým centrom Budapešti, fakt šupa. Chuť a zvedavosť vidieť mesto nás ale prechádza, pretože je zima, popršané a únava nás premáha ostať na byte a trošku si oddýchnuť. Plánujeme akurát návštevu vegan reštiky, ktorých je tu vraj hafo. Ideme okoštovať maďarské vegan dobroty a oplatilo sa. Trošku drahšia nóbl reštika, ale miesto ázijských špecialít čo je zvykom v Prahe je tu na výber veľa ,,klasických jedál´´, čo nás teší. Hlavné jedlo zajedáme vynikajúcim dezertom z orieškového cesta s čokoládovým pudingom a šľahačkou. Luxus, proste takéto žrádlo po tourné nás úplne zabilo. Plní sa tackáme spӓť k Attilovi, kde sa dozvedám, že hráme kvôli Gifovým problémom ako druhý miesto piatych. Čo je v podstate super, ale nie dobré kvôli prežratosti. Buď sa pri sete Gifo s prepáčením posere alebo ja dogrciam. O necelú polhoďku sme na mieste. Akcia sa koná na skúšobni, kde sa zbieha docela veľká grindkorová parta. Pri stretnutí s organizátorom použijem maďarskú frázu, ktorú som sa naučila:,,A névem Ľuba´´(volám sa Ľuba). Týpek na mňa kuká ak na debila a vraví, že sme sa už zoznamovali pred dvomi týždňami v Nemecku. Trapas, takže asi už radšej nebudem nič z naučených maďarských slovíčok skúšať(iba egeshegedre=nazdravie;).

Garsone grindcore

 Rozbaľujem distro a v tom prichádza Chosé(FOE) z Prahy. Milé prekvapenie, aj keď spomínal, že sa tam staví, nepredpokladala som, že to výjde. Pomaly sa začína hrať. Prvá kapela s názvom Karak rozbaľuje rýchly powerviolence grind a od začiatku do konca sa mi to riadne páči, popravde pre mňa najlepšia kapela večera. Jedine to trošku kazil bordeloizný zvuk, ale inak masaker. Začíname sa pripravovať my, mne a Gifovi je stále ťažko, no nastavujem si vokály tak, že sa nemusím namáhať a pri skúške zisťujem, že to dám aj bez žalúdočnej nehody. Onedlho už ničíme ušné bubienky návštevníkov s naším ,,crustom´´ haha, tak ako sme mali napísané na plagáte k akcii. Plná miestnosť ľudí, fajn atmoška a hrá sa nám skvele. Potom sa vzadu chlastá pálenka s Jackovcami a húli sa o 106. Medzitým sa chystá hrať ďalšia kapela a vlastne sa ani nenazdám a zisťujem, že to čo som považovala za skúšku, bol celý set. Následuje Jack a je to namakané ako vždy, robím fotky, len na mňa hrajú trochu pridlho. Ako piaty idú Aleáci a dohodli sme sa, že pokrstíme EPku. Sme v backstagy, takže máme znamenie, že pri IW covere sa zbehneme vpredu. Keď je čas, volám Medveďa nech ide. Ten kývne, že jojo už jdu, ale v tom sa zrazu celý zvalí na stolík plný vecí a rozpľaskne sa presne do stredu stolu. Všetky drinky porozlieva a je to dobrá komédia. Všetci máme kŕče v bruchu, smejeme sa a utierame sa od rozliatých drinkov. Prichádzame na pódium a Attila vlieva môj Cabernet do obalu dosky, z ktorej sa všetci ,,slávnostne´´ napijú. Posledná som ja a keď mi ostáva v ruke Epka plná vína, pýtam sa čo s tým? ,,Hoď to do ľudí´´, vravá Attila. To isté som mala po chuti urobiť aj ja a tak dvakrát neváham a platňa letí veľkou rýchlosťou a len o pár milimetrov míňa hlavu Aťkového spoluhráča z kapely Molnárovci, buchne o stenu a padne na zem. Týpeček sa škerí, snaží sa mi slovensky poďakovať, berie epku a ju hádže spӓť. Sranda. Keď ALEA pokračuje ďalej, strháva sa nesmierny bordel. Méďa je ako vždy nasračky a snaží sa zapôsobiť na slečny, no miesto toho sa nakoniec bozkáva s Levim z Jacku a robia spoločné, láskyplné fotky. Dosť dobrá párty. Hrajú ešte dve kapely, ktoré omrknem len tak zľahka, jedna sa mi páči, druhá nie, ale neviem si rozpamӓtať ktorá je ktorá. Sorry. Ľudia pomaličky odchádzajú, nosíme veci do dodávky, ja upratujem backstage. Ešte chvíľku klábosíme s organizátorom Markom pod skúšobňami a po lúčení s ostatnými sa presúvame na Attilov byt. S prichystaným budíkom si ideme okolo 3-4 ľahnúť.

15/9/2013 – CESTA DOMOV - AIE & CE

Nedarí sa nám zobudiť sa a nie to ešte vychystať sa a odísť načas, takže sa hemžíme, vymýšľame, poniektorí sme ešte naliati. Vymletí ideme do skúšobne po dodávku. Prichádza prvé rozdelenie sa, Tomáš s Erikou sa idú pomotať po meste a pak idú domov vlakom. Až teraz mi dochádza, že je vlastne po všetkom. Prestupujeme na bus a pýtam sa Attilu ako je to s lístkami a on, že to má poriešené. O dve zastávky nám rázne hovorí, že máme okamžite vystúpiť a dozvedáme sa, že tam boli revízori. Mal to teda poriešené tak, že zdrhneme :) Ideme nakoniec pešo, onedhlo sme na skúšobni. Vyrážeme smer Bratislava, kde nás má vyzdvihnúť kámoš Alex. V Blave presúvame veci z dodávky do auta a prichádza lúčenie. Naša 10-denná ,,rodina´´ sa rozchádza a mne je celkom smutno, lebo som si na chalanov počas tých dní riadne zvykla. Rozlúčime sa, pálime do Prahy a po ceste začíname Alexovi rozprávať jeden veľký, dlhý príbeh plný zážitkov, ktorý si si práve prečítal(a).